Jeho život je drvený v súkolí desivého stroja, ktorý nerozlišuje či je človek taký, alebo onaký, bohatý, alebo chudobný, vzdelaný či nevzdelaný, veriaci či ateista, žena, alebo muž. Pred istými vecami prosto niet úniku.
Po dlhých rokoch bádania som dospela k presvedčeniu, že tou tragédiou je nevedomosť. Ale nie nevedomosť daná nevzdelaním, to nie. Vzdelanie a vedomosti majú len povrchnú súvislosť. Často môže byť človek ovešaný akademickými titulmi nevedomejší, ako predavačka v sekáči. Prečo ? Pretože nevedomosť chápem ako neschopnosť človeka premieňať získané či zhotovené informácie na ich schopnosť pomáhať ľuďom a robiť ich šťastnými.
Na tento základný atribút informácie vedci často zabúdajú. O politikoch ani nehovorím a katolícka cirkev je mimo už úplne, nakoľko tá informácie netvorí, ale prekrucuje a dusí.
Štatistiky OII (Organisation Internationale des Intersexués – Organization Intersex International) udávajú, že počet Intersex (androgynných) občanov, ktorí nie sú ani ženy ani mužovia tvoria asi 1,7 % populácie. Takíto občania žijú aj na Slovensku. Na prvý pohľad sa od bežných žien či mužov ničím nelíšia. Musia však každý deň hrať komédiu a zapierať sami seba, pretože inú voľbu nemajú. Ale nie všetci to zvládajú a napokon končia ako ľudské trosky v ústavoch či rovno na cintorínoch. Len málo kto z nich má odvahu sa voči diktátu bezcitnej spoločnosti vzoprieť a začať žiť svojim vlastným životom, ktorý skutočne prežívajú. Našťastie svet sa mení a v mnohých vyspelých krajinách môžu už títo občania svoju skutočnú identitu kodifikovať aj úradne.
Ale na Slovensku nie. Slovensko bezočivo porušuje ich základné ľudské práva, núti ich, aby sa podrobovali lekárskym intervenciám, hoci títo ľudia sú úplne zdraví a nemajú žiadne potreby na svojom tele nič meniť. Smutné je i to, že Intersex občania nemajú na Slovensku ani žiadnu organizáciu, ktorá by ich práva zastupovala a pred brutalitou štátu chránila.
Ale nechcem nikomu nič vyčítať ani súdiť, na to nemám kompetenciu. Uvedomujem si, že fenomén Intersex (androgynia) je na Slovensku dokonca aj v odborných medicínskych kruhoch takmer neznámym pojmom. Dôkazom je to, že o ňom neexistuje žiadna webová stránka písaná po slovensky a to ani stránka medicínsko odborná.
Pôvodne som mala ambíciu tento nedostatok aspoň trochu kompenzovať napísaním obšírneho článku, ale v priebehu roka sa mi zo zahraničných zdrojov podarilo zozbierať tak veľa informácií, že by to vydalo i na menšiu knižku. Avšak na jej napísanie nemám ambície a v podstate ani odbornú kompetenciu.
I keď žijem ako žena a v dokladoch mám uvedené muž, je mi to fuk. Je to hanba a vizitka neschopnosti štátu – nie moja. Miesto toho, aby mi poslušne a bez reptania opravil meno na ženské, ma začal šikanovať absurdnými podmienkami, čo som rázne odmietla – idiota zo mňa nik robiť nebude. Štát si predsa platíme na to, aby nám slúžil a nie aby nás buzeroval v prípade, keď naša, v podstate banálna požiadavka do nikoho práv nezasahuje, nikoho v právach neobmedzuje a nikomu neubližuje.
Preto som sa rozhodla, že informácie, ktoré som zozbierala venujem bezplatne verejnosti. Snáď si ich niekto, kto má v agende aktivity ohľadom boja za ľudské práva, všimne a použije ich. Prinieslo by mi to veľkú radosť a zadosťučinenie, že som množstvo času a energie investovanej do ich získania nevynaložila nadarmo.
Poznámky som rozdelila do troch okruhov – všeobecné, história a etnografia a medicínske. Na preklad som použila google translator do češtiny, pretože sa mi zdalo, že do češtiny to prekladá akosi lepšie.
Link na môj web, do ktorého som poznámky uložila je tu:
