Sex je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme mohli existovať ako odlišné individuality. Sex je súťaživý a preto dodáva výberu rozmanitosti materiál a v každej novej generácií vysiela život novým smerom, pritom mieša, priraďuje a tvaruje stále nové a nové typy s novými výhodami a udržuje to, čo sa najlepšie osvedčilo. Úspešným stratégiám dáva prednosť pred menej úspešnými a robí všetko preto, aby dochádzalo k stále novému a novému obohacovaniu pestrosti a zvláštnosti.
Ženský orgazmus sa vedecky a laboratórne začal skúmať v 70 rokoch minulého storočia a to bádateľmi Masters a Johnsonová, čo v tej dobe vyvolalo vlnu kritiky, pretože sex sa vraj redukoval len iba na banálnu ľudskú potrebu. Následne v roku 1972 rozoslala bývalá modelka Shere Hite ženám dotazníky pod hlavičkou Národnej organizácie žien (NOW), v ktorých sa pýtala na ich sexuálny život a uspokojenie na základe jej po vyhodnotení dotazníkov v roku 1976 vyšla kniha „Správa Hieovej o ženskej sexualite“.
To vyvolalo u žen veľký ohlas a ženy sa začali stavať do role obetí, čo priam roztrhlo vrece s novými a novými „expertmi“ na sex. Tieto práce prinášali a bohužiaľ aj stále prinášajú so sebou množstvo mýtov a vytvárajú u ľudí nerealistické predstavy o sexe.
Populárne ženské časopisy, ale i publikácie s návodmi „Ako môžete sebe a svojmu milencovi dopriať hodiny predlžovaného orgazmu“, „Ako uspokojiť ženu pri každej príležitosti a zariadiť, aby chcela ešte“, kde sa v bodoch píše, ako dosiahnuť orgazmus a v ktorých sú úplnou samozrejmosťou vyjadrenia ako „všetky ženy môžu dosiahnuť orgazmus v sne, mokrý, vaginálny, mimogenitálny, kombinovaný, análny, orgazmus v G-bode, U-bode, V-bode, orgazmus na hrádzi alebo na prsných bradavkách a podobne znejúce zaručené návody.
Samozrejme, takéto návody a príručky sú úplným nezmyslom a výsledok je ten, že ženy zbytočne stigmatizujú. Každá žena je jednoducho iná a prežíva sex a veci s touto aktivitou spojené svojim vlastným jedinečným spôsobom. Dokonca na základe vlastnej skúsenosti môžem skonštatovať, že aj táto jedinečnosť je fragmentovaná a neustále sa mení. Stratégie a techniky vedúce k orgazmu, vyvolané jedným milencom môžu byť úplne iné pri druhom milencovi a úplne iné pri masturbácií. Jednoducho neexistuje žiadna kovariancia vedúca k orgazmu, ktorá by platila pre všetky ženy všeobecne a dokonca z hľadiska situačných okolností, ani pre ženu samotnú.
Zatiaľ čo sexu ako takému sa venuje veľa bádateľov, jeho epifenomén ženský orgazmus je stále zahalený rúškom tajomstva. Na rozdiel od mužského orgazmu je totiž ženský ďaleko zložitejší, ťažko rozpoznateľný, málo zrozumiteľný a hlavne aj tým, že ženské skúsenosti sa značne rozchádzajú.
Isté je zatiaľ to, že ženský orgazmus na rozdiel od mužského nie je nutný na počatie dieťaťa. Napriek tomu tento mýtus od Galénosa a Hypokrata pretrvával až do prvej polovici 20 storočia a to dokonca do takej miery, že ešte v 30. rokoch 20 storočia lekári pomáhali neplodným ženám tak, že im masírovali klitoris a vulvu až do vyvolania orgazmu. Tento postup bol považovaný za lege artis. Dokonca sa vyrobili aj vibračné nástroje, ktorými si lekári tohto obdobia pomáhali.
Ešte začiatkom 21 storočia sa myslelo, že orgazmus ženy napomáha spastickou masážou penisu zvyšovaniu ejakulácie muža a následne sťahy svalstva maternice môžu pomôcť „nasávať“ spermie bližšie k vajíčku. Avšak v roku 2007 bol dokázaný pravý opak – sťahy maternice majú skôr vypudzujúci účinok, teda spomaľujúci účinok, pretože ak by došlo k rýchlemu „nasatiu“ do maternice, neprebehla by kapacitácia spermií, to je jej postupné vyzliekanie bielkovinno-cikrovného kabátu spermie, nevyhnutné k juj fungovaniu, ako základný predpoklad plodenia. Okrem toho je táto tekutina vďaka množstvu prostagladínu silným alergénom a ženu by ohrozovala anafylaktickým šokom.
Zaujímavejšiu tóriu prináša Evolučný psychológ Welhem Reich, ktorý tvrdí, že súčasná doba núti človeka zadržiavať emocionálnu energiu, ktorá sa hromadí v svalových tkanivách a táto sa počas orgazmu svalovými sťahmi uvoľňuje a následkom stavu relaxácie tieto emócie uvoľní.
Otázka prečo evolúcia obdarila ženu schopnosťou mať orgazmu po celý čas aj mimo estrálneho cyklu si evolučný biológovia vysvetľujú väčšinou tak, že jeho výsledkom by mala byť stabilizácia páru muž -žena. Muži, u ktorých je primiskuita bilologicky prirodzená, tak nemusia zháňať za účelom kopulácia iné partnerky, ale môžu byť verní vlastnej manželke.
Avšak ukázalo sa, že tak to nefunguje.
Sex je vždy forma súťaže, pretože ženy a muži majú odlišné postavenie dané samotnou biológiou. Muž vytvára denne stovky miliónov spermií denne, kdežto žena za celý život vytvorí asi len 400 vajíčok. Preto je žena investorom - kapitalistom, ktorá si veľmi dobre vyberá kam svoj kapitál uloží a komu ho dá zhodnotiť. Naproti tomu muž nemá nič a aby jeho gény prežili musí riskovať a byť silným a úspešným.
Zdalo by sa preto, že žena je na tom opačne a je pre ňu monogamia výhodná, ale ako zistil evolučný psychológ Robin Baker, nie je to tak. V roku 1980 urobil tento vedec pozoruhodný objav.
Zistil, totiž, že tzv. celoživotná monomagia niektorých vtákov je len monomagiou účelovou, ale nie sexuálnou. Vtáčie páry napríklad lastovičiek, či bocianov síce žijú vo verných a pevných partnerstvách, avšak čo sa týka sexu – oba parteri, keď je možnosť - do sýtosti si užívajú s inými.
To Bakera inšpirovalo spraviť podobný výskum u ľudí v Londýne a v Liverpoolu a zistil (genetickým skenovaním potomstva), že až 35 % mužov majú deti, ktoré považujú za svoje, ale ktoré ich manželky splodili s milencami.
Výskum explanoval do ďalších zaujímavých zistení – ženy manželky vyhľadávajú milencov hlavne v období svojej plodnosti, pričom pri sexuálnom styku s nimi u nich častejšie dochádza k kontrakcií sfinkretu rekta, čo je mimovoľná exscitačná reakcia zabezpečujúca maximálny komfort pre inváziu spermií. A ako bádatelia zistili, pri sexuálnom styku s manželom je táto fáza orgazmu menej častá.
Takže evolučný tlak smerujúci k diverzite rozmanitosti zasahuje nielen mužov, ale i ženy, čo sú nové a prekvapujúce zistenia a možno aj preto už moderná žena prestáva byť len pasívnou investorkou, ale sama sa púšťa do podnikania s cieľom získať zo života čo najväčší profit.
A s týmto evolučným trendom sa budú musieť muži, či chcú, alebo nechcú zmieriť i keď zatiaľ sa im moc do toho nechce.
V roku 2008 sa Ekvádorská poslankyňa Maria Soledad Vela snažila do ústavy zapracovať ustanovenie o práve ženy na dobrý sex. Návrh neprešiel, nakoľko všetci muži boli proti. V podstate tým dali najavo, aký majú z vlastného zlyhania obrovský strach...
