Podstata odpovede na túto otázku, ktorú som vypracovala, je postavená práve na slovíčku „skúsenosť“, tým, že som významový aspekt tejto fonémy rozšírila na celý vesmír.
Vznik vesmíru popisuje veľa teórií, ale najviac uznávanou je teória fázového prechodu supersymetrie singularity do symetrie fyzikálneho vákua. Supersymetria je vlastne absolútne izotropná kompresia energie, v ktorej sa nič nedeje. Dá sa povedať, že je to NIČ s takmer nekonečným (singulárnym) potenciálom energie. Avšak takýto stav fyzikálnej reality je mimoriadne nestabilný a jediný bodový energetický impulz 1 J v okamihu kratšom, ako je Plankov čas (čo limituje Heisenbergov princíp neurčitosti) stačí na to, aby supersymetria prešla do stavu stabilnejšej symetrie. Inými slovami, fyzikálna realita s veľmi veľkou hustotou energie sa zmení na realitu s hustotou menšou, lenže podľa princípu zachovania energie sa musí tento rozdiel nejakým spôsobom prejaviť. V našom prípade sa prejavil explóziou, nazývanou často aj ako Veľký tresk či vznik Vesmíru. Vesmír je vlastne len spôsob manifestácie tohoto fázového prechodu, ktorej dôsledkom bolo to, že NIČ sa zmenilo na NIEČO. Vznikla štruktúrovaná fyzikálna realita, ktorá sa kaskádou špecifických navzájom prepojených a nadväzujúcich fyzikálnych udalostí, sekvenčne (etapovite) vyvíjala až do vzniku inteligencie na planéte Zem (či aj inde vo Vesmíre, na to ešte nemáme dôkaz).
To, že sa tieto udalosti konali v súlade s fyzikálnymi zákonmi samozrejme vedia aj deti – ale nevyriešenou otázkou zostáva, odkiaľ sa tieto zákony vzali ? Prečo sú základné fyzikálne konštanty nastavené zrovna tak, ako bolo treba napríklad ku vzniku hviezd, planét, života a napokon inteligencie ? Existovala matematika ešte pred vznikom vesmíru (Platónsky princíp), alebo ju vytvoril až samotný vesmír ?
Populárnou teóriou je tzv. antropický princíp, ktorý hovorí, že Vesmír je vyladený presne tak, aby jeho parametre vyhovovali človeku, čo však nie je možné, pretože miera neurčitosti, teda entropia nemôže byť v záporných hodnotách, čo by nutne musela byť, nakoľko v čase Veľkého tresku vieme, že entropia sa rovnala nule.
Podľa môjho názoru matematiku a fyzikálne zákony vytvorila inteligencia a je to vlastne len subsunkcia do útrob fyzikálnej reality a následné vytvorenie abstraktnej algoritmickej siete konzistentného a kauzálneho rámca, pričom nosným motivačným činiteľom učencov, filozofov a bádateľov bolo, nie len pochopiť a vysvetliť zákonitosti všetkého diania, ale predovšetkým získať schopnosť udalosti predvídať (schválne spomínam iba „dianie“, nakoľko aj zdanlivo pevné autonómne elementy sú v skutočnosti konštruované dejmi – interakciami silových polí na kvantovej úrovni). Matematika je len nástrojom, respektíve spôsobom dôkazu, že udalosti sa dejú pod jurisdikciou nejakej logiky.
Otázkou zostáva, prečo je táto logika zrovna taká, aká je a nie iná ? Je možné, že existujú aj iné vesmíry, kde funguje iná logika ? Podľa môjho názoru je to veľmi nepravdepodobné. Myslím si totiž, že organizácia a usporiadanie všetkého, čo vnímame ako fyzikálnu realitu vzniklo presne tým istým mechanizmom, ako samotná inteligencia, to znamená procesom kaskády globálneho zjemňovania organizácie udalostí do stále vyššieho stavu informačnej entropie. To, že myslíme a cítime nie je nič iné, ako retrospektíva genézy formovania spôsobu usporiadania fyzikálnej reality v menšom merítku. (Adaptive system). I keď nazvať mozog hologramom (Holonomic brain theory) bola celkom príťažlivá myšlienka (Příbram - Bohm - Gabor), viac mi ide o zdôraznenie evolučného aspektu, nakoľko tu môj autistický mozog vidí celkom zreteľné koincidencie. Dlho som napríklad nevedela pochopiť, prečo má štruktúra vesmíru fraktálne dimenzie, ale v momente, keď som pochopila akým spôsobom funguje mozog, dostala som nápad aplikovať podobný myšlienkový koncept na celý vesmír.
Prečo ?
Jednak preto, pretože je v súlade s princípom Occamovej britvy – teda veľmi jednoduchý a pritom odstraňuje z vedy trochu špekulatívne vytvorené myšlienkové koncepty ako je Temná hmota (Dark matter), Teória Fifth force, Twistor string theory, Kaluza-Klein teória (presakovanie gravitácie do 5. rozmeru), Randall-Sundrum model, ktorý sa snaží do makropriestoru aplikovať Anti-de Sitter konformnú teóriu korešpondencie (Maldacenová dualita) a pod.
Na to, aby sa niečo dialo, musia existovať elementy, vzťahy medzi elementami a energia + X ďalších atribútov, ktoré však nejdem menovať. (Integrated information theory). Energia z Veľkého tresku je v stave permanentnej disperzie a manifestuje sa ako tzv entropická sila (Directional Entropic Force), ktorá je emergentná na základe konjuktívnych entropických interakcií a z toho dôvodu entropia vesmíru síce neustále stúpa, avšak vznikajú pri tom izomorfné Lagrangian podpriestory. (Mnohonásobná izolovaná ekvilibria) Vesmír ako celok je preto disipatívna štruktúra (Dissipative system), ktorá generuje samoorganizačné (Self-organization) a Self-assembly procesy.
Disperzia Vesmíru je navyše v stave zrýchlovania (,Accelerating expansion of the universe), čoho dôsledkom sú zotrvačné efekty, ktoré na základe princípu ekvivalencie (Equivalence principle) generujú gravitáciu (podľa Verlinderovej teórie). Samoorganizácia (globálna neriadená koordinácia) vzniká ako dôsledok kolektívnych interakcií v komplexných systémoch a jej mechanizmus dnes už veda vie podrobne popísať a vysvetliť. Nosnými princípmi je robustný paralelizmus, kladná spätná väzba, stav ďaleko od rovnováhy, frustrácie, decentralizovaná distribúcia organizácie (subsidiarita) a kritické stavy blízko chaosu ktoré produkujú fázové zmeny, teda bifurkácie. (základná vlastnosť disipatívnych systémov)
Ako som naznačila vyššie, podľa mňa sa takýmto mechanizmom formoval celý Vesmír (Integrated information theory), čo drasticky zjednodušene môžeme prirovnať ku practopoiesis ontogenéze učiacej sa neurónovej siete dieťaťa, riadenej mechanizmom Variational Bayesian methods (aproximácia neriešiteľných integrálov). To znamená, že v prvých sekundách expanzie Vesmíru sa pevná logika organizácie len tvorila a to prostredníctvom fuzzy valencie robustných a takmer nekonečnom množstve sa odohrávajúcich kovariantných auto & allo poietických paralelných procesov, ktoré akoby hľadali optimálne konfiguračné vzory fyzikálneho substrátu, minimalizujúce tok voľnej energie (Free energy principle - toku variačnej hustoty informácie na hranici horného ohraničenia entropie danej udalosti).
Jednoducho povedané štruktúra Vesmíru sa sama zorganizovala do stavu s minimom voľnej energie, respektíve sa tak neustále organizuje, nakoľko fyzikálna realita nie je status quo a jej evolúcia sa deje aj v tejto chvíli.
Vznik života a následne aj inteligencie možno popísať ako sformovanie ďalšej fraktálnej úrovne extenziou hore popísaných procesov spôsobom vrstvenia inverzných Antecedent-contained deletion (VP-ellipsis, čo je terminológia „požičaná“ z gramatiky). Inteligencia tak nie je nič iné, len kompresia percepčnej dismembrácie a opätovnej integrácie kontiguálneho skalárneho koncepčného priestoru (State space) v neurónovej sieti do vektorového (Symplectic vector space) numerického priestoru GWT (Global Workspace Theory) na „in down“ fraktálnej úrovni. Inými slovami je to vlastne ergodická transformácia (Ergodic theory) diskrétneho dynamického systému, snímaného multisenzorovou integráciou zmyslových orgánov do disipatívnej úrovne energicko-informačného metabolizmu (Information metabolism) v mozgovej kôre (Cerebral cortex), kde sa prostredníctvom emergentých elektrochemických signálnych gama Synaptodendritic web oscilácií a rezonancií v komplexite (Complex system) neurónovej siete tvorí naše sebauvedomenie (Animal consciousness).
Dá sa povedať, že toto vysvetlenie, podľa mňa, dostatočne saturuje potrebu vysvetliť pôvod fyzikálnych konštánt, ktoré vznikli up-down afirmáciou, teda neboli v Platónskom zmysle dané „zhora“ , ale vznikli ako dôsledok optimálneho „vyladenia“ v robustných kovariantných positive feedback procesoch. Ich veličiny boli „dešifrované“ až ľudským rozumom procesom formalizácie postulátov štruktúrovaného fyzického substrátu do kódovacieho systému algoritmov. Ľudovo povedané – prostredníctvom matematiky.
Z uvedeného vyplýva (ak použijem teologickú formuláciu), že Vesmír (Boh) nemá a nikdy nemal o týchto konštantách a matematike ako takej, ani len potuchy. (i keď teraz možno už o nich vie, pretože si to prečítal v odborných článkoch – sarkastická poznámka autorky)
Zdroje: ak si dáte anglické odborné termíny uvedené v zátvorkách do googla vyhľadávača, tak sa Vám otvorí množstvo výkladov uvedených vedeckých teórií, ktoré som do textu integrovala.
