Miesto toho slepo veria autoritám a tomu, čo hovorí väčšina, hoci o fungovaní fyzikálnych či iných zákonov o ktoré sa tvrdenia autorít opierajú, nemajú často ani len potuchy.
Ak by som i ja mala veriť všetkému, o čom ma väčšina sústavne presvedčuje – v takej neslobode ducha by som žiť nedokázala. Život ma naučil neveriť nikomu a ničomu a všetky pravdy, bez ohľadu na to, kto ich vyslovil, si overovať vlastným rozumom. A nikdy som neoľutovala.
Z neslobody ducha vznikla aj väčšina náboženstiev, pretože ľudia, ktorým sa ťaží rozmýšľať, radšej prijímajú názory autorít, jednoducho preto, pretože takýto spôsob mentálnej kontemplácie je z hľadiska výdaja energie efektívnejší.
Na druhej strane neverím, že náboženstvá, mýty a mystifikácie vznikajú preto, že ľudia sú hlúpi. Určite nepovažujem piatkových účastníkov ľudových zhromaždení na podporu opatrení proti zmenám klímy za mentálne podviživených či nebodaj zmanipulovaných. Títo občania veľmi dobre vedia o čo im ide a sú o svojej pravde hlboko a úprimne presvedčení.
Viera človeka v nejakú pravdu, pokiaľ je zdieľaná väčšinou populácie je neobyčajne silná, pretože sa ukotvila hlboko v srdci a stala sa tak súčasťou pevného piliera planetárnej mémickej ideovej substancie.
Vlastne už ani nie je dôležitý incipient tohoto mému, ktorý možno smelo nazvať náboženstvom, rovnako, ako nie je dôležitá historická realita života politického agitátora Ježiša Nazaretského. Dôležité je to, že tento náboženský mém začal žiť samostatným životom, ktorý sa ako strom rozkošatil do niečoho komprehenzívneho - sebauvedomenia si toho, aká je naša planéta zraniteľná.
A je zraniteľná ďaleko, ďaleko viac, ako si účastníci zhromaždení vôbec vedia predstaviť. Nemusí to byť hneď dopad asteroidu, ktorého dôsledky sú ťažko predstaviteľné – história nás učí, že i výbuch celkom obyčajnej sopky zdrvujúcimi klimatickými dôsledkami dokázal zničiť celé staroveké ríše, alebo zásadným spôsobom ovplyvniť ich smerovanie. Výbuch sopky Ilopango začiatkom 6. storočia n. l. zatienením slnka vyvolal mor, ktorý zabil 25 miliónov ľudí, zdecimoval v tom čase najväčšie mesto sveta Istanbul a následne sa v beznádejou postihnutej Európe pevne chopila moci cirkev. Podobné zničujúce dôsledky môžu mať aj veľké zemetrasenia s vlnami tsunami, ktoré boli pravdepodobne i príčinou biblickej potopy sveta. V dnešnej technologickej dobe môže mať zničujúci vplyv i väčšia slnečná erupcia, ktorá vyradí z prevádzky družice, čím sa zrúti informačná sieť planéty – dôsledky by boli katastrofálne.
A hore spomenuté javy môžu nastať kedykoľvek – aj zajtra. Menší, rýchlo letiaci asteroid astronómovia nezbadajú včas, výbuchu sopky sa nedá zabrániť, na elimináciu dôsledkov slnečnej erupcie máme len pár minút a výbuch supernovy so smrtiacim gama žiarením nemusíme ani zaregistrovať – akurát len zrazu zomrieme.
Takže to, že sú obyvatelia psychicky pripravovaní na možné katastrofy obrovského rozsahu či priam na zánik života ako takého, je možno aj dobre. Pretože ku radikálnej zmene podnebia môže skutočne prísť a to celkom nečakane. Avšak vypúšťanie CO2 do ovzdušia s tým nemá nič spoločné a nie je v silách človeka, aby takýmto zmenám zabránil.
Klíma Zeme je dynamický nelineárny systém, ktorý sa neustále mení. Jedným z charakteristických rysov takýchto systémov sú aj bifurkácie, kedy sa skokom mení trajektória disipácie entropie a vtedy môže dôjsť ku relatívne rýchlym zmenám podnebia, ktorých tempo konverzie môže byť rádovo desiatky rokov.
A tieto bifurkačné zmeny predpovedať nemožno. Môžeme mať neviem aký výkonný počítač, alebo spojiť všetky počítače na svete – nič to nepomôže. Prečo ?
Pokiaľ systém v niektorom rozsahu svojich parametrov vykazuje divergenciu veľmi blízko začínajúcich trajektórií (Ljapunova nestabilita), tak jeho chovanie predikovať nie je možné a to napriek tomu, že toto chovanie je deterministické. Je to tým, že vstupné parametre na rozbehnutie simulácie sú v potrebnom rozsahu a presnosti nepoznateľné. To by sme museli poznať teplotu a ostatné parametre atmosféry, povrchu oceánov a povrchu Zeme doslova každého prvku priestoru – to možné nie je a preto sa musia hodnoty aproximovať, čo znamená, že riešenie rovníc nemožno nájsť v uzavretom stave. Výsledkom simulácie je preto vždy len atraktor a navyše „strange“ (podivný) atractor, nakoľko všetky jeho trajektórie sú Ljapunovsky nestabilné.
A pokiaľ nejakí vedci na počítači nasimulovali budúci model vývoja parametrov atmosféry, odvíjajúc sa v čase (trajektóriu) výsledkom takejto simulácie môže byť jedine (!) strange atraktor, ktorý zobrazí konfiguračný priestor ohraničený extremálnymi trajektóriami. A tento priestor možných trajektórií je veľmi široký a čím sa viac vzďaľuje v čase – tým je širší.
Roky som strange atraktory odoberala a podľa nich spracovávala dlhodobé prognózovanie počasia pre niektoré veľké lyžiarske strediská na Slovensku (Malinô Brdo, Donovaly, Štrbské pleso, Veľká Rača). Získavala som ich z celoplanetárneho modelu The Global Forecast System (GFS) - a weather forecast model produced by the National Centers for Environmental Prediction (NCEP) v Asheville, NC USA, ktorý počítal najvýkonnejší počítač na svete. Podľa mojich predpovedí si potom lyžiarske strediská plánovali stratégiu efektívneho zasnežovania. (Dnes to už nerobím, nakoľko informácie tohoto druhu sú už dostupné aj na webe). Maximum, čo tento počítač dokázal, bolo vytvoriť atraktor na 14 dní dopredu. Ale jediné, čo mu ako tak na 80 % vychádzalo bol časový horizont 5 – 7 dní. Za celú moju cca 10 ročnú prax sa ani raz (!!!) nestalo, že by bol úspešný v horizonte celých 14 dní. Nemám k tomu čo dodať – súdny človek si názor urobí sám.
Klimaskeptici vyslovujú argumenty, na ktoré im nik neodpovedá. Namiesto vecnej oponentúry nás novinári nazývajú bláznami. (ale aspoň že originálnymi hihi) V lepšom prípade neustále zverejňujú "dôkazy", ktoré im boli dávno vysvetlené, čo v skutočnosti znamenajú.
Je blázon profesor Antonio Zichichi, fyzik, prezident Svetovej federácie vedcov ? John Coleman, meteorológ, zakladateľ Weather Channel ? Roy Spencer, klimatológ, satelitné meranie globálnych teplôt (UAH) ? William Gray, meteorológ, priekopník predpovedaní hurikánov v Atlantiku ? J.S.Armstrong, prognostik, zakladatel Journal of Forecasting ? Patrik Moore, ekológ, spoluzakladateľ Greenpeace a tak ďalej a tak ďalej – všetko sú to blázni ???
Klimaskeptici disponujú dôkazmi, že správy z klimatického panelu OSN IPCC sú politicky cenzúrované, falšované a zamlčujú dôležité vedecké výskumy. Preto založili vlastnú nezávislú agentúru NIPCC, ktorá je financovaná neziskovými organizáciami. Môžete si jej web pozrieť tu:
http://climatechangereconsidered.org/
Asi pred 40 miliónmi rokov došlo k výraznému zvýšeniu hladiny CO2 v atmosfére, v dobe, ktoré sa nazýva Strednoeocénne klimatické optimum (Middle Eocene Climatic Optimum) predstavujúce jedno z najhorúcejších období v klimatickej histórii Zeme. Avšak zvýšenie hladiny CO2 v atmosfére nebolo príčinou horúceho podnebia – ale jeho dôsledkom, kedy dochádzalo ku recyklácií karbonatických sedimentov vulkanických oblúkov spojených s metamorfnými dekarbonizačnými reakciami.
Aj v triase bola klíma vo vysokých zemepisných šírkach veľmi teplá, čo dokazujú súčasné výskyty veľkých obojživelníkov v Austrálii, Antarktíde, Grónsku a na Špicbergoch. Aj bohaté ložiská uhlia, ktoré v týchto zemepisných šírkach ďaleko na sever a juh od rovníka boli objavené, dokazujú, že v týchto oblastiach bolo vlhkejšie podnebie ako v oblastiach bližších k rovníku.
Globálna teplá klíma pokračovala aj v jure. Predpokladá sa, že subtropická klíma siahala na sever až k 60° severnej šírky (južné Grónsko, južná Aljaška, Oslo, Helsinky, severná Kamčatka a pod.) . Distribúcia klimaticky senzitívnych sedimentov, ako sú uhlie a evapority, ukazuje, že aridita (suchosť) alebo aspoň občasná aridita bola v spodnej a strednej jure, predovšetkým v západnej Pangee, značne rozšírená. Najhrubšie uhoľné vrstvy spodnej a strednej jury v zemepisných šírkach ďaleko od rovníka, poukazujú tiež na to, že aridita bola striedaná i s veľmi vlhkými obdobiami.
V týchto obdobiach neboli na Zemi žiadne ľadovce a napriek tomu sa nič katastrofické nedialo – naopak evolučná divergencia a následná diverzita ekosystémov v tom čase úspešne gradovala.
Na záver predkladám obrázok, na ktorom dokumentujem, ako IPCC a ich lokaji falšujú grafy – konkrétne graf, ktorý bol zverejnený v SME dňa 18. 9. 2019. Dole na obrázku je graf SME a vpravo hore je graf Earth System science Center The University of Alabama in Huntsville.
Oba grafy som zosúladila do jednej mierky, aby sa dali porovnať. Potom som pre lepšiu názornosť horné ohraničenie grafických dát zo SME preniesla pomocou funkcie klonovania do grafu Earth System. Jasne vidno rozdiel, ale i podobnosti, ktoré dokazujú, že oba modely vznikli z totožných štatistických dát. V skutočnosti sa totiž otepľovanie v rokoch 1998 až 2016 v rozpore s predpoveďami zastavilo, čo „potichu“ uznáva aj IPCC.
„Koľkí si položili otázku, prečo a na základe akých poznatkov spochybňujú klimatickú krízu?“ pýta sa v piatkovom úvodníku pani redaktorka v SME.....Správna otázka. Nuž, vyzerá to tak, pani redaktorka, že bohužiaľ, nikto...
Link na obrázok:
http://nd02.jxs.cz/161/184/b312cc4c41_105616164_p.jpg?1569091691
