Tento kolaps v skutočnosti nebol manifestovaný v čase koncentrovanou systémovou deštrukciou, ale bol to pomerne dlhý niekoľkoročný proces, ktorý započal už v 80. rokoch v Poľsku. Pád Berlínskeho múru tento proces len finalizoval do stavu, ktorý už nebolo možné zvrátiť.
Príčinou kolapsu bola peripatria (kontaktná izolácia) vymedzenej časti pozemskej populácie a jej následné vypadnutie z adaptívnej organizačnej štruktúry tzv. practopoiesis, čím došlo ku kaskádovému zlyhaniu allopoietických väzieb (kontiguita heterogénnych agentov) so zbytkom populácie. Štruktúra následne nebola schopná CAD (Complex adaptive system) procesov, výsledkom čoho bola jej pozvoľná organizačná afázia, ktorá vyústila do konklúzie agónie a smrti.
Bol to viac menej logický proces autodeštrukcie, nakoľko došlo ku inverzií hierarchickej štruktúry komponentov autopoiézy, čo znemožnilo fungovanie dynamickej siete interakcií multiagentov (ľudí a ľudských štruktúr). Štruktúra s takouto systémovou dezorganizáciou nemohla fungovať a musela sa rozpadnúť – ak by som použila metaforu, tak by sa to dalo prirovnať ku stavu vesmíru, v ktorom by sa gravitačná príťažlivá sila zmenila na silu odpudivú. Aj vesmír by v takomto prípade desagregoval do čistého chaosu.
Pádom Berlínskeho múru sa zdalo, že štruktúra sa vráti do pôvodného stavu, avšak systém, z ktorého sa táto slepá evolučná vetva vylúpla, sa medzičasom posunul ďalej a pôvodné allopoietické väzby sa už nedali obnoviť. A tak to, čo nazývame slovom kapitalizmus, na Slovensku nie je prítomné a nikdy nebude.
Prečo ?
Predstavme si ľudstvo ako jeden obrovský organizmus zložený zo samostatných buniek, ktorý sa pôsobením adaptívnych procesov vyvíjal tisíce rokov do stavu mnohonásobnej izolovanej ekvilibrie (multiple equilibria) inými slovami do homeostázy. Vytvoril si vlastný imunitný systém, ktorý dokázal rôzne patogény sám likvidovať. Každý patogén zvyšoval imunitu organizmu, stupeň homeostázy rástol a bunky mali čoraz viac a viac výživy.
Lenže objavil sa patogén, ktorý bol rezistentný (okolnosť, že túto rezistenciu organizmus navodil zámerne nejdem rozvíjať) a z tohoto patogénu sa rozvinula rakovina zvaná komunizmus. Rakovina je vlastne štruktúra, v ktorej absentuje apoptóza a preto tam nefunguje ani hierarchia zabezpečujúca organizáciu reprodukcie zdrojov. Nádor preto požiera zdroje organizmu, pričom tieto zdroje si možno predstaviť ako nerastné bohatstvo, z ktorého nádor berie výživu, aby sa udržal nažive. Organizmus ľudstva v snahe rakovinu zahubiť ju preto od zdrojov izoluje, čo vykoná tak, že nerastné bohatstvo od rakoviny prestane nakupovať a núti ju, aby čerpala svoje vnútorné zdroje. Nádor je tak nútený požierať sám seba a tým hynie. Avšak rakovina už stačila metastázami nakaziť celý organizmus . Dá sa povedať, že pôvodne zdravo sa vyvíjajúca makroštruktúra ochorela bludným mentálnym konštruktom - utopickou ilúziou nazývanou sociálny štát.
Adaptácia na okraji chaosu, ktorá je nevyhnutnou podmienkou samoorganizácie komplexných adaptívnych systémov prestáva fungovať. Zdroje sa kumulujú nie schopnosťami produkcie, generovanými skutočnými potrebami multiagentov, ale schopnosťou koncentrovať informácie, ktoré naopak – potreby multiagentov priamo vytvárajú. Možno si to predstaviť asi tak, že organizmus má vyvinutý extrémne komunikatívny nervový systém, ktorý celkovú kondíciu organizmu smeruje nie ku adaptívnej homeostáze, zvyšujúcej celkovú tenacitu (štrukturárna integrita) makroštruktúry, danú heterogenitou jej multiagentov, ale vytvára štrukturárne memránové novotvary podliehajúce vlastnej adaptívnej dynamike. Metaforicky to možno prirovnať ku organizmu, ktorého orgány sa začali správať podľa vlastnej logiky, smerujúcej ku vlastnej homeostáze, ignorujúc kontiguitné väzby dynamickej siete interakcií na úrovni komplexného celku. Je to akoby sa v každom orgáne vyvinul samostatný mozog, ktorý sám definuje, čo bunky jeho orgánu potrebujú (importujú vlastné motivácie). Tento proces deteriorácie prebieha aj na vyššej úrovni, ale polaritne. Mozog organizmu sa snaží unifikovať potreby všetkých multiagentov, ignorujúc ich skutočnú motivačnú štruktúru i štruktúru importovanú. Nakoľko trajektórie atraktorov sa môžu krížiť len asymptoticky tak nastáva proces, v psychiatrií nazývaný intrapsychická ataxia (rozladený orchester), ktorá rúca základný predpoklad fungovania CAD – spriahnutú heterogenitu multiagentov a tým sa rúca i tenacita organizmu ako celku.
Kapitalizmu sa tak ocitá v kríze, presnejšie povedané o kapitalizme už ani nemožno hovoriť, skôr tu máme nejaký systémový hybrid, v ktorom žijú neslobodní ľudia, ktorí si myslia, že sú slobodní až príliš a volajú po detergencií (uprataní, vykonaní poriadku) systému, alebo ľudia, ktorí si myslia, že chorobu systému spôsobuje afluenzia (baženie po peniazoch) a volajú preto po väčšej láske medzi ľuďmi.
Aj jedni aj druhí sa mýlia, pretože tou príčinou sú oni samotní. Dobrovoľne sa stali obeťami systému, ktorý odmietajú a tým ho paradoxne sami budujú a podporujú. Netušia, že ich životy sú ovládané javom ktorý sa nazýva ideasthesia. Jedná sa o tendenciu nášho mozgu syntetizovať sémantické a percepčné významy do kognitívnych celkov, ktoré zapadajú do nášho obrazu sveta, pričom tieto obrazy sveta ho spätnou väzbou spoluvytvárajú (multimodálne senzorové integrácie). Málokto tuší, že internet a sociálne siete o každom užívateľovi zbierajú informácie v podobe jeho preferenčnej a hodnotovej štruktúry, na základe ktorých počítač vytvára individuálne MBTI profily (Myers-Briggs Type Indicator) a s týmito informáciami sa dokonca aj obchoduje. Majiteľ, ktorý ich kúpi ich následne, zneužívajúc Forerov efekt prostredníctvom reklám, propagandy, či mémických grafémov kontejnuje do mentálnych máp multiagenta a výsledok je ten, že hodnoty a motivácie sa netvoria vlastnou percepčnou kogníciou, ale sú importované a vnucované niekým iným.
A tak sa stáva, že napríklad ľudia kupujú výrobky, ktoré nepotrebujú, pretože pre výrobcu je jednoduchšie do mysle konzumenta transsudovať informáciu, že výrobok potrebuje, ako ho o potrebnosti výrobku presvedčovať, či nebodaj skúmať, aké sú jeho skutočné potreby a podľa toho výrobu na tieto potrebnosti orientovať. Je to v podstate klamanie, povedala by som, na vyššej sugestívnej úrovni, pretože klamaný o tom, že je klamaný nevie a je dokonca klamaný aj v tom, že sa rozhoduje úplne slobodne a z vlastnej vôle ktorá je hyperevidentná. Najhoršie je, že podobným mechanizmom sa do mentálnej mapy multiagentov importujú aj závažné atribučné chyby, ako je národná, rodová, multisociálna alebo náboženská rigidita, o spotrebiteľskej či politickej ani nehovorím.
Priam učebnicovým príkladom spotrebiteľskej atribučnej chyby i manifestácie Forerovho efektu ideasthesie je jedno z predchádzajúcich vydaní SME (7.11.2019) kde sú zverejnené reklamné bloky rôznych firiem a obchodných reťazcov, ktoré nám vnucujú klamlivú informáciu o ich láske k ľuďom a záujme správať sa ekologicky. Treba si položiť otázku – z akých peňazí to platia ? Sú to peniaze zo zisku, ktorý je tvorený maržou z tržieb, alebo ktorý je výsledkom efektívnej vnútornej organizácie spoločnosti. V prvom prípade tieto aktivity platia zákazníci a v druhom ich vlastní zamestnanci. V prvom aj druhom prípade nám tieto spoločnosti berú slobodu užívať vlastné peniaze podľa vlastného uváženia, jedným slovom vnucujú nám správať sa ekologicky a milovať ľudí podľa ich vôle a nie podľa vôle našej. Na podobnom princípe fungujú aj rôzne zľavové karty, či iné domnelé výhody, ktoré sú postavené na diskriminácií jednej skupiny zákazníkov voči inej skupine a tak, ak nechceme byť okrádaní, musíme sa správať neslobodne. Ďalším deterioračným prvkom sú reklamy ako také. Vieme, že aká je minutáž TV reklamy nesmierne drahá záležitosť. Kto si ju môže dovoliť ? Len veľkí výrobcovia, čo vytvára flagrantnú nerovnováhu a diskrimináciu trhu, takže o zdravom fungovaní trhovej ekonomiky tu nemôže byť ani reči. A to nehovorím o kvalite týchto reklám, z ktorých som nadobudla dojem, že sú orientované na zákazníkov s mentálnou subnormou, v psychiatrií označovanou aj ako maskovaná debilita. Veď čo si možno myslieť o reklamnej scénke, v ktorej ukazujú ľudí, ktorí hľadia na obyčajné auto ako teľatá na nové vráta ? To sme fakt už ako tie teľatá ?
Neviem, ako bude vyzerať evolúcia ľudstva ďalej. Podľa môjho názoru bude musieť dôjsť ku bifurkácií trajektórie. A to buď v podobe úplného kolapsu, teda globálnej vojny, pričom zo zbytku populácie započne evolučný proces odznovu, avšak obohatený prvkami imunity, ktoré katastrofou získal.
Avšak katastrofa nemusí mať formu fyzickej agresie. Možno by stačilo vyradiť s činnosti všetky komunikačné družice a povypínať mobilné siete. Ale kto by to spravil ? Alebo to za nás spraví mohutná slnečná erupcia ?
Podľa môjho názoru historici, ktorí hovoria, že príčinou pádu Berlínskeho múru boli také, alebo onaké túžby po slobode a boj za ľudské práva, môžu byť síce pravdivé v tom, že pôsobili ako katalyzátor a facilitátor, ale nie sú pravdivé v tom, že boli skutočnou príčinou. V skutočnosti boli len dôsledkom. Túžby a motivácie tvarujú charakter osobnostnej integrity a tým i trajektórie ľudských konaní, avšak je to vždy len dôsledok vyššie postavených univerzálnych prírodných zákonov, ktorých logiku fungovania ľudské indivíduum ako také neovplyvňuje. To len pýcha a bludný pocit nadradenosti ho núti si to namýšľať, hoci sa od ostatných zvierat nijako neodlišuje. Možno je dokonca hlúpejší a menej citlivý, ako jeho kolegovia z prírody. Pekným príkladom toho, aké sú jeho snahy naivné sú Kerguelenské ostrovy, kde v dobrom úmysle, ktorý bol „vedecky“ podložený, v podstate všetko zničil. Z tohoto pohľadu mi pripadá naozaj nepochopiteľné, že sa ustavične snaží ovládať ekosystém ktorý je ďaleko zložitejší a to svoj vlastný - ľudský.
Láska je vždy dôsledkom stretnutia dvoch ľudí, ktorí sa následne do seba zamilujú a nie naopak, že ľudia milujú prázdny priestor, v ktorom ak sa objaví človek, tak sa láskou v priestore sám od seba naplní. Presne tak – len a len na základe interakcie fungujú aj vyššie city, súcit, spolupatričnosť a láska k ľuďom v spoločnosti. Darmo má cirkev plné ústa lásky, keď ju jednotlivým bytostiam, ktoré nezapadajú do šablón ich viery, odmieta dávať.
Tak, ako molekuly vody nehýbu vodou, hoci ju tvoria, tak ľudia nehýbu dejinami hoci sú ich súčasťou. Dynamika pohybu vody je riadená Navier - Stokesovými rovnicami turbulencie, ktorých vstupné parametre sú dané energetickým stavom molekúl a tvarom fázového priestoru. Dynamika pohybu dejín a správania sa ľudskej spoločnosti je daná vstupnými parametrami, ktorými sú motivácie, postoje, správanie a konanie ľudí a vlastnosti komponentov antroposféry a je riadená rovnicami nelineárnych komplexných systémov, ktoré sa veda ešte len snaží objaviť. Ľudia sa ocitajú v turbulentnom víre týchto procesov, ale schopnosť tvarovania celkovej procesnej dynamiky je mimo ich možností. Láskou procesy, ktoré určujú chod dejín nezmeníme, ale môžeme ovplyvniť voľbu ich trajektórií tým, že zmenou vstupných parametrov vytvoríme pre lásku neobmedzený fázový priestor tzv. finite escape time (nekonečný únik v konečnom čase), čo je možné dosiahnuť len v dynamike nelineárnych systémov. Podľa môjho názoru je na svete lásky na to dosť, len ľudia ešte stále nevedia, komu ju majú dávať.
