Vlastne som ním bola doslova šokovaná a jeho autor musel mať asi poriadne zlý deň – poznám to - i ja mám také dni a viem, že vtedy píšem samé kraviny. Ináč si to totiž vysvetliť neviem.
„Koniec sveta, ako ho poznáme...Planéta horí“ – to má skutočne blízko k šíreniu poplašnej správy, čo je tuším aj trestné.
Uniká mi aj to, čo vlastne chcel autor článkom povedať, pretože som tam nenašla nič, čo by ma obohatilo nejakým novým poznaním, či nejakým mne neznámym zorným uhlom pohľadu.
Nemám nič proti mládeži – nech sa zhromažďuje kedy chce a ako chce a nech bojuje proti všetkému – je to ich vec. Aj ja som sa rada v piatok ulievala a dokonca som milovala chodiť poza školu a tajne za rohom fajčiť jednu od druhej.
Ale vkladať do takéhoto konania nejakú exaktnú zmysluplnosť sa mi zdá byť nanajvýš odvážne. Nejdem teraz rozoberať, či mladí majú, alebo nemajú pravdu, pretože to vám dnes žiadny seriózny vedec nepovie. Pozastavujem sa nad tým, že aj keby mali pravdu tak čo ? To mám prestať jazdiť autom ? Alebo v chate prestať kúriť v krbe ?
A tak isto nesúhlasím s názormi, že mladí sú niekým zmanipulovaní. Globálne otepľovanie je dnes cool téma, je to veľmi vigilný memplex a mladí sa ho chytili, pretože majú potrebu za niečo, alebo proti niečomu bojovať.
Avšak vážne pochybujem o tom, že sa niektorý z demonštrujúcich na problematiku pozerá v komplexných súvislostiach, pretože na komplexné súvislosti úplne zabudol aj autor článku.
Pripomína mi to časy komunizmu, kedy sa ľudia delili na zlých kapitalistov s americkými cylindrami na hlave, ktorých nezaujímalo nič iné len vlastné zisky a ostatný pospolitý ľud, ktorý zlí kapitalisti bezohľadne vykorisťovali, klamali a podvádzali.
Ale civilizácia na takomto princípe nefunguje.
V roku 2012 švajčiarsky výskumný tým Chair of Systems Design, ETH Zurich uverejnil výsledky svojej práce pod názvom: The Network of Global Corporate Control . V tejto práci vykonali anylýzu vzťahov 43 000 nadnárodných korporácií. Vznikla sieť, v ktorej analýza tokov financií a riadenia ukázala, že sieť obsahuje 1318 spoločností, ktoré sú vzájomne previazané vlastníckymi vzťahmi (v priemere 20 prepojení), pričom táto subsieť vlastní 20% globálnych výnosov a cez vlastnenie väčšiny „blue chips“ (akcie najziskovejších spoločností) vlastní ďalších 60% globálnych výnosov. Topologická analýza aj v tejto subsieti odhalila ďalšiu subsieť 147 vzájomne úzko previazaných spoločnosti, kde sa na spoločnom vlastníctve podieľajú všetci členovia tejto sub-sub-siete. Táto elita kontroluje približne 40% hodnoty všetkých nadnárodných spoločností na svete.
V podstate autor článku spoločne s mladými hovorí, že títo elitní ľudkovia je stádo retardovaných hlupákov, čo vedome ženú našu nádhernú planétu do záhuby. A vzápätí tvrdia i to, že takým istým stádom retardovaných hlupákov je aj politický establishment najvyspelejších štátov na svete.
Treba si uvedomiť, že kto vlastne platí špičkových vedcov na tejto planéte, že týchto vedcov neplatia mladí na ulici ale že ich platí práve táto elita planéty a určite ich neplatí preto, aby výsledky ich výskumov hádzali rovno do koša. Takí blbí určite nie sú.
Nie sú to predsa žiadni mimozemšťania – aj oni obývajú túto planétu, plavia sa na luxusných jachtách po rovnakých moriach ako aj iné lode, ich luxusné vily s bazénmi sa nenachádzajú na Marse, ani na dne oceánov, chodia na turistiku do tých istých hôr ako aj my ostatní a užívajú si život v tých istých vychýrených plážových rezortoch, alebo v krásnych mestách, ako ostatní smrteľníci.
A v prípade, ak by hrozil koniec sveta tak, ako ho opisuje pán Prokopčák, tak by ich to určite štvalo a nenechávalo ľahostajnými jednoducho preto, pretože všeobecná záhuba by sa nemilosrdne dotkla aj ich samotných, ich rodín, priateľov, známych, priateľov rodín známych – proste ďalších tisícov a možno miliónov ľudí, ktorých strata, nešťastie či iná životná nepohoda by ich nepochybne veľmi veľmi bolela. Bolela, pretože to nie sú žiadne cynické obludy, ako nás učili komunisti, ale úplne normálne, sociálne integrované a cítiace ľudské bytosti, ako sme my všetci ostatní.
Áno, nehovorím, že planéta nie je ohrozená – naša planéta je ohrozovaná sústavne nebezpečenstvami, o ktorých mladí na ulici možno nemajú ani potuchy. Či už je to aktivita Slnka, kde jediná slnečná erupcia môže šmahom ruky znefunkčniť všetky umelé družice, čím by sa okamžite prerušila letecká doprava, prestal by ísť internet, telefóny, televízory a nastal by celosvetový informačný kolaps s dôsledkami, ktoré si ani nedokážeme predstaviť. Pred ôsmymi rokmi sme len tesne unikli smrtiacemu gama žiareniu z výbuchu akejsi supernovy, ktoré by náš človečí taxon prakticky v priebehu pár dní úplne vyhubil. Výbuch sopky Ilopango v Salvadore vyhladil v piatom storočí takmer celú Európu smrtiacim morom, ktorý spôsobilo prudké ochladenie a následná katastrofálna neúroda.
V predchádzajúcom blogu som písala, že klíma Zeme nie je žiadna pohodová a stála selanka, ale sa neustále mení, pretože je to disipatívna komplexná štruktúra organizovaná do zložitosti, v ktorej sa neustále striedajú obdobia pokoja s obdobiami napätia, ktoré raz za čas prekročením kritického prahu vyústi do bifurkácie, kedy sa systém zrúti a vzniká štruktúra nová s novými fragmentami kľudu a napätia a štruktúra sa tak neustále mení, pretvára, proste sa nachádza v neustálej dynamickej premenlivosti.
Takže klimatické zmeny tu boli a budú vždy – a dôkazy o týchto nečakaných a často katastrofálnych zmenách, ktoré mali vplyv aj na existenciu starovekých civilizácií, sa v posledných rokoch objavujú ako huby po daždi. A nielen to. Vedci sa už naučili zo stratifikačných vzoriek starých kontinentálnych ľadovcov tieto zmeny aj časovať a kvantifikovať.
Aj preto s autorom článku súhlasím v tom, že môžeme byť práve svedkami nejakej významnej bifurkácie v dynamike zmien atmosféry Zeme a zmien v architektúre morských prúdov, avšak žiaden klimatológ, ktorý je zbehlý v teóriách chaosu a komplexity, nikdy nepovie s úplným presvedčením, že incipientom tejto bifurkácie je človek. Skutočne seriózny vedec to môže len pripustiť, pretože ak to hovorí s istotou, tak nemôže byť serióznym vedcom.
A aj preto súhlasím s autorom článku, že treba počúvať vedcov, ale ja hovorím, že to zďaleka nestačí. Práce vedcov treba aj podrobne študovať a to vrátane názorov ich oponentov, pretože aj vedci sú len ľudia a ako ľudia sú omylní a seriózni vedci si svoju omylnosť aj pripúšťajú.
A považujem za nefér voči serióznym vedcom, ak autor článku vymenováva rôzne klimatické javy kde kade po Zemi, pričom im prisudzuje to, že sú predzvesťou niečoho strašného. To je totálny a nezodpovedný blud.
Predpovede počasia dnes počítajú najvýkonnejšie počítače na svete a tie dokážu mať úspešnosť väčšiu ako 50 % iba na mizerné 3 dni. Akékoľvek časovo vzdialenejšie horizonty sú len divoké atraktory, kde stačí nepatrne zmeniť jeden jediný vstupný údaj a atraktor sa totálne zmení.
Bohužiaľ, matematický formalizmus chaosu nás ďalej nepustí, i keď vieme povedať, že niektoré prvky štruktúry majú atribúty limitnej stability. Napríklad je len veľmi málo pravdepodobné, že Golfský prúd zanikne. Golfský prúd môže meniť topológiu, teplotu, rýchlosť, stratifikačné atribúty, ale ako taký zaniknúť nemôže, nakoľko je súčasťou planetárnych geostrofických prúdov, ktoré sú jedným z kľúčových prvkov globálnej previazanosti atmosféry a oceánov do jedného celku.
A je veľmi pravdepodobné, že pokiaľ by sa tento prúd nejakým spôsobom zmenil, tak by už prestal ohrievať Európu a preto by sme sa museli pripraviť na veľmi studené kontinentálne zimy, aké panujú v rovnakej zemepisnej šírke v Ázií, alebo v južnej Kanade.
Takže pán Danko subtropicý les pod Tatrami určite nevypestuje, i keď horúce a suché letá by tomu nasvedčovali, ale každú palmu, citrón, či pomaranč by v zime spálil neúprosný mráz.
A podobne aj v iných častiach Zeme existujú atmosferické a oceánske atribúty limitnej stability, ktorých prekonanie je len veľmi málo pravdepodobné – taká je proste logika atraktorov. Atraktor je síce chaos, ale aj ten sa pohybuje v určitých limitných rámcoch.
Takže ak to všetko zhrniem, tak práve to, čo som napísala bol veľmi aproximatívny pokus o pozeranie sa na vec v komplexných súvislostiach. A takéto niečo by som čakala aj od seriózneho novinára. Ale tým – božechráň, sa nechcem dotknúť profesionality pána Prokopčáka – iné jeho články sa mi náhodou celkom páčia, avšak v tomto článku sa proste len trochu „pozabudol“. Ja sa na to pozerám tak, že sme len ľudia a všetci sem tam robíme chyby...
