Asi sa stávam precitliveným...

Nie je to výnimočná situácia u mňa, že zase raz prepadám depresii z tohto sveta. Nie je to však zem, nie je to voda, ani ten hnusný smog, ktorý nás pomaličky, ale systematicky rozkladá, ale sú to ľudia, ktorí mi spôsobujú trápenie. Zisťujem, že sa veľmi zaujímam o problémy v medziľudských vzťahoch. Prečo inak by ma štvalo to, keď nejaký extrémne nervózny vodič vo svojom veľkom džípe nadáva na iného vodiča len preto, že na svojom starom kockatom volve nedal prednosť práve jemu.

Sú to v podstate malichernosti, ktoré by mňa nemuseli vôbec trápiť, ale trápia ma. Prečo ľudia majú predsudky? Prečo stále musíme niekoho z našej spoločnosti vyčleňovať, prečo musíme niektorých úplne vedome degradovať len kvôli tomu, že napríklad nie sú plnohodnotnými ľuďmi? A ak aj teraz mnohí z vás so mnou nebudú súhlasiť, budú tvrdiť, že oni nikoho nedegradujú, som presvedčený, že vaše podvedomie by tvrdilo niečo iné. Nechcem byť však katom a nechcem nikoho provokovať. Možno sa len snažím zasadiť akési malé semiačko formou môjho myšlienkového toku, ktoré by mal každý človek pokropiť vodou.

Už si konečne uvedomme, že nie len my sme stredobodom sveta a že nielen okolo nás sa točí všetko svetové dianie. V poslednej dobe ma veľmi trápi ľudský egoizmus. Lenže, keď sa nad tým zamyslím, tento môj príspevok je úplne bezvýznamný. V podstate aj ja sám som egoistom, pretože na úkor vás ostatných si dovoľujem vyjadrovať moje myšlienky a nikoho z vás som sa ani len neopýtal, či smiem..

Tak sa nad tým zamyslím a budem sa to ľudí pýtať v skutočnom živote...Smiem?