Bolo za „socializmu“ skutočne tak výborne?

Predsa, ja som z tej vekovej kategórie, ktorá ten preslávený socializmus už poriadne nezažila, pretože ako šesťročného ma ešte veľmi neposielali do obchodu, aby som kúpil chlieb alebo mlieko. Ale to rozprávanie členov mojej rodiny je veľmi zaujímavé.

Len prednedávnom som sa zase raz dozvedel šokujúce skutočnosti. Tu malý prehľad (niektorí z vás to budú poznať, niektorí možno nie, a možno tie ceny, ktoré teraz uvediem, ani nebudú správne. Tak ma potom aspoň budete môcť opraviť):

pivo – 0,5 l – čapované – 1,80 kčs
chlieb (nešpecifikovaná gramáž) – 6,20 kčs
veľmi kvalitné topánky – 260 kčs
a za cca 2200 kčs sa vraj celá rodina dokázala obliecť

Nuž, takéto ceny ma skutočne šokujú. Zmocňuje sa ma pocit, že by som aj ja veľmi rád zažil také obdobie, kedy by som si aj ja za 300 korún mohol kúpiť topánky, s ktorými by som pred všetkými machroval a ešte by mi vydržali aj dlhšie než 2 týždne (to je asi tak priemerná životnosť topánok vyrobených niekde na ďalekom východe, keď sa do nich človek, teda ja, poriadne oprie). Toho sa asi nedožijem. Ale, ako to bolo možné v tom období, že boli peniaze? Alebo tie peniaze neboli a štát na to všetko vynakladal horibilné sumy? Alebo kto to potom platil? Tieto otázky som si dodnes nebol schopný zodpovedať. Budem sa musieť asi trochu pohrabať v knihách.

Jednu vec by som však ešte celkom rád dodal. Viem, že v dnešnej dobe je veľmi moderné sťažovať sa na politikov, že oni sú všetkému na vine atď., ale podľa mňa aj to je len obyčajný alibizmus z našej strany (politikov pritom obraňovať nechcem, politika ma už dobrých 7 rokov nezaujíma). Politici kritizovali, že moc bola centralizovaná počas komunizmu. Všetko riadil štát. Dobre.. Tak sa na to pozrime z nášho dnešného pohľadu. Náš štát má tiež istú moc, niektoré veci ešte stále kontroluje, ale každým dňom jeho právomoci miznú, až sa jedného dňa vytratia a čo bude potom? Asi sa moc prenesie do Bruselu, ktorý sa stane centrom celej Európy. A opäť sa dostaneme späť k centralizácii moci v Európe. Možno trochu hororový scenár, no ja už nevylučujem nič. Tak či tak, myslím si, že na komunizme bolo asi aj čosi dobré. Štát sa o občanov staral aspoň v nejakej miere. Dnes už o tom ťažko niekto môže hovoriť. Buď sa postaráte sami o seba alebo sa nepostaráte a pokiaľ sa vás neujme niekto z rodiny alebo nejaká dobrá duša (ktorých je dnes už naozaj poriadne málo), tak máte proste smolu. A možno teraz krivdím slovenskému štátu, ktorý možno v skutočnosti robí pre mňa viac ako si myslím...

Lenže, ako sa preboha mám dozvedieť viac, keď naša politika je dnes tak netransparentná? Vlastne, už ani nie... Som rád, že viem, že pán primátor Bratislavy zarába mesačne 114 tisíc korún. To ma ohromne povzbudzuje do budúcnosti...