Nie je tak dávno, čo sa naša slávna trojka (SuperStar, Vyvolení, Big Brother) začali pokúšať o preniknutie do povedomia slovenského diváka. Ja osobne sa musím priznať, že som istý čas venoval všetkým trom týmto reláciám a nehanbím sa za to. Stretol som sa s mnohými ľuďmi, ktorí mi hovorili, že to je úbohé, aj s tými, ktorí hovorili o tom, že ľudia, ktorí sledujú takéto šou, sú voyeristi (tu myslím predovšetkým tie posledné dve, ktoré som spomínal pri vymenúvaní). Lenže, keď sa na to pozriem z hľadiska objektívneho (čo v podstate nie je možné, keďže každý človek, ktorý hovorí o objektívnom hľadisku, ho poníma subjektívne), vychádza mi to tak, že v podstate je na mne, či sa na to dívať budem alebo nie. Závisí len odo mňa, či si nájdem čas a budem miesto môjho vlastného života aspoň sprostredkovane cez obrazovku aspoň na chvíľu participovať na živote niekoho iného. Podľa mňa to je v poriadku, hlavne, keď viem, že tí ľudia tam šli vedome a s tým, že sa vyrovnali s podmienkami, ktorým budú vystavení.
Napriek tomuto všetkému však musím povedať, že najviac ma oslovila SuperStar. Chápem, že mnohí speváci, ktorí si svoju kariéru museli vydobiť tvrdou prácou po dobu možno niekoľkých rokov a potom nabehnú nejakí „amatéri“, ktorí odspievajú pár večerov a môžu sa zaradiť medzi adeptov na nejakú hudobnú cenu. Je to však aj o tom, že tí ľudia, ktorí tam len tak nabehnú majú jednak talent a spievať dokážu (čo si myslím, že sa ukazuje aj v druhej sérii SuperStar) a na druhej strane, hlavne na Slovensku to asi nie je až také ružové s produkciou vlastnej hudby, predovšetkým, keď človek má ambíciu nerobiť hudbu len pre svojich rodinných príslušníkov, ale aj si komercializáciou čo-to zarobiť. Myslím, že mnohí, ktorí to vyskúšali, by asi vedeli o tom povedať svoje.
Takže, o čom je vlastne tento blog? Azda len o tom, že je zrejme omnoho lepšie a v prvom rade ľudskejšie dať šancu realizovať sa človeku, ktorý niečo robí, vie to robiť a robí maximum pre to, aby bol čo najlepší, ako dať len tak niečo cez 10 miliónov niekomu len pre to, že svojim obscénnym a možno niekedy prehnaným správaním naženie pred televízne obrazovky viac divákov, zvýši podiel na trhu, zisky a podobne.
SuperStar teda u mňa víťazí na celej čiare, aj keď aj k tomu mám isté výhrady. Aj tam komercializácia robí svoje a častokrát aj tam človek len pokrúti hlavou nad tým, kto sa dostal s akým výkonom do ďalšieho kola a aký skvelý spevák zostal pred bránami postupu len preto, že sa na javisku možno nehýbal dosť dobre alebo, že jednoducho nemá dostatok charizmy. No na druhej strane, kombinácia oboch týchto faktorov by zrejme bola optimálnou. Pýtam sa len, prečo všetky speváčky, ktoré zarábajú nehorázne peniaze na celom svete vyzerajú tak fantasticky? Buď maskéri dokážu zázraky alebo je tento svet niekedy možno až príliš neférový...
