Kam sa ponáhľajú?

Toto všetko je síce veľmi pekné, ale keď sa tak pozriem na realitu, ktorá mňa osobne každodenne obklopuje, som tak trošku v pomykove, pretože úplne odporuje tomu, čomu som kedysi veril. Asi najreprezentatívnejším príkladom by mohol byť taký všedný deň v TESCU. Treba však presne vymedziť čas, kedy sa tam človek vyberie, aby zažil niečo neskutočné. Je to každý deň okolo obeda, keď do TESCA nabehnú celé komandá krvilačných babičiek a deduškov, ktorí nevidia nič iné, len nákupný košík a cestu pred sebou, ktorú musia zvládnuť v čo najkratšom čase.

Len veľmi nerád teraz očierňujem starých ľudí, pretože už sa mi neraz stalo, že keď som sa len tak prechádzal po meste a zbadal som nejaký postarší párik držiaci sa za ruky, vyhŕkla mi slza dojatia. Vtedy si vždy poviem len toľko, že „bodaj by som toto niekedy zažil aj ja“. No, aby som sa zase vrátil k podstate môjho príspevku, všetko je inak. Tých párikov je málo, neviem, či to je skutočná láska, ktorá riadi ich horné končatiny a ktorá vytvára takú krásnu predstavu u nás romanticky založených ľudí.

Taký jeden nákupný deň v TESCU všetko dokáže obrátiť naruby. Musíte sa predierať masami ľudí opierajúcich sa o nákupný vozík. Len taká zaujímavosť...Keď najbližšie budete nakupovať, všimnite si, či si vôbec nejaká staršia babka vezme košík do ruky, alebo sa rozhodne pre ten veľký, ktorý môže pred sebou tlačiť a ktorý jej dáva silu. Alebo skôr sa mení na vražednú zbraň v jej rukách.

Ďalšou situáciou, kedy človek zistí, že dôchodcovia predsa len nie sú takí kľudní a vyrovnaní ako by sme si mohli myslieť je nastupovanie do autobusov alebo električiek. Napriek problémom s končatinami sú vždy medzi prvými, ktorí nastúpia a uchmatnú si voľné miesta aj keď sú fyzicky jednoznačne slabší než veľká časť mladých ľudí.

Ale na druhej strane musím napriek všetkým nervom, ktoré mi podobné situácie spôsobujú priznať, že je to zlaté... Je zlaté, že títo ľudia sa nenechajú len tak unášať a že predsa len aj sami robia niečo pre to, čo chcú. A to je zrejme celkom pekná vlastnosť. Možno by sme si z nich mali brať príklad, aj keď by sme možno mohli byť pri tom predieraní sa dopredu trošku obozretnejší a myslieť na to, že nie len my žijeme na tejto Zemi...