Mať. A mať ešte viac. Aspoň o trošku, myslíme si. Peniaze a veci. Veci potrebné, veci užitočné, ale aj úplné zbytočnosti. Mať a zabezpečiť si tak svoje prežitie - až do smrti. Mať aspoň toľko, koľko majú tí ostatní. Mať viac ako majú tí ostatní.
Pociťujeme to ako nespravodlivosť, keď tí horší od nás, tí hlúpejší od nás, majú viac ako my, šikovní, usilovní a inteligentní. Jednoducho my máme smolu. Preto dávame pravidelne či iba občas aspoň jeden či viac stĺpcov, možno sa nám to raz podarí a doženieme zameškané.
Ukázať ostatným že na to máme. Ukázať sami sebe a aj ostatným, aká sme šikovní. Ukázať svetu a ukázať sa pred svetom. Potešiť sa obdivným pohľadom. Potešiť sa aj závistlivým pohľadom. Sami závidíme ostatným.
Potrebujeme mať, aby sme mohli zabezpečiť aj svojich potomkov. Potrebujeme míňať a mať viac, aby sme rozvíjali ekonomiku. Potrebujeme mať ešte to a to, lebo v tej reklama to vyzerá, že to naozaj funguje.
Potrebujeme zhŕňať, aby sme mali pocit, že keď raz budeme mať viac ako máme teraz, potom budeme už iba spokojne žiť a raz veľmi, veľmi neskoro aj spokojne zomrieť. Potrebujeme nové a ďaľšie veci, pre ten krátkodobý pociť šťastia vlastníka novej, ďalšej (ne)potrebnosti.
Je to v každom z nás(?). Je to ľudský gén (?). Mať. Mať viac. Nemať nikdy dosť. Odlíšilo nás práve toto od opice, vyštvalo nás to z jaskyne a prinútilo žiť civilizovane(?).
Áno, niektorí tento pocit vedia aj potlačiť. Nie všetci idú do krajnosti. Nie všetci sú ochotní pre naplnenie tejto túžby prekročiť všetky hranice. Áno, sú výnimky, ktoré obdivujeme, ale nevieme, nechceme, či nevládzeme ich nasledovať.
Sú aj takí, čo hranice nepoznajú. Ani (cudzia) smrť ich nezastaví. Vedia, ako čo najlepšie využiť každú možnosť, každú (ne)cestu, každý režim. Darí sa im bez ohľadu na vládnúci režim a ideológiu.
Sme takí aj takí. Ale ten pocit, túžbu mať viac, asi poznáme všetci.
