Aby som bol presnejší, hlavne v oblastiach, kde žije väčšia skupinaobyvateľov ázijského pôvodu, najmä z Číny a z Indie. Jendoducho veľa ľudípôvodom z týchto krajín si z kultúrnych a historických dôvodov viac ceníchlapcov ako dievčatá. A tak si vďaka moderným technológiám (aj keďultrasound technológia má už 20 rokov) v medicíne môžu vybrať, či svojenenarodené dieťa nechajú žiť, alebo nie. Ak ide o dievča, veľakrát sarozhodnú, že nie. Odhaduje sa, že v Indii sa ročne vykonáva okolo pol miliónapotratov len kvôli neželanému pohlaviu dieťaťa.
A prisťahovalci si tieto zvyky prinášajú so sebou aj do Kanady. V niektorýchzdravotníckych zariadeniach síce odmietajú prezradiť pohlavie, stalo sa toaj nám, hoci sme sa nechystali nikoho vraždiť, no nie je to tak všade a ktochce, ten sa dozvie.
A tak v krajine, ktorá sa rada pýši svojim pokrokom v oblasti ľudskýchpráv, zomierajú nenarodené deti len preto, že majú iné pohlavie ako by siželali ich rodičia. Rovnosť pohlaví je v tomto prípade obetovaná kultúrnymzvyklostiam. A spoločnosť zväčša mlčí.
Je to tá istá spoločnosť, kde napríklad vyrástla aj Nicola Goddard. Kpt.Nicola Goddard zahynula minulý mesiac, ako prvá žena histórii kanadskej armádyv bojovej akcii, keď jej vozidlo dostalo zásah granátometom pri bojoch vAfganistane. Možno sa vám zdá paradoxné dávať za vzor rovnosti pohlaví mŕtvuosobu. No ona sama si zvolila túto cestu a kráčala po nej vedomá si možnýchnástrah. Ona mala šancu o svoj osud bojovať, tie nenarodené deti takúto šancunemajú.