Aleje možné usmievať sa tvárou v tvár dnešnejrealite? Je možné sa tešiť vo svete, v ktorom je toľkobiedy, nespravodlivosti a utrpenia? Je možné sa radovať, keďje na svete toľko vojen a krutosti? Dá sa uchovať nádejzoči voči prírodným pohromám a ekologickýmkatastrofám? Kvôli pesimistickým predpovediam aočakávaniam? Nie je to nemorálne – tešiť sa, akiní ľudia vo svete trpia? Všimli ste si, že mohokrátpráve tí trpiaci majú akýsi čistejšípohľad na svet a vedia sa potešiť aj z vecí, ktorémy sami prehliadame?
Pomôžednešnému svetu, ak sa nebudú tešiť jedni preutrpenie iných? Neviem ako vy, ale ja si myslím, žepráve aj dnešný svet potrebuje ľudí, ktorívedia objaviť dobro, vedia sa z neho radovať, vedia dokonca konaťdobro, a ktorí túto radosť dávajú silu aelán aj iným.
Myslíteže preháňam, že to vidím príliš ružovo?Nepopieram, stíhajú nás aj veľkétragédie, osobné nešťastia a dni, keď sa námzdá, že sme na konci so silami. Ale sú takétodni stále? Po každej búrke raz vyjde slnko. Nečakajmes radosťou a so životom na časy, keď nám všetko vyriešia podarí. Toho sa nemusíme dočkať. A bola by škodačakať.
Nasvete ešte stále existuje aj dobro a krása. Aj včloveku, aj mimo neho. Veci čo môžeme chytiť do ruky, aleaj tie druhé. Existuje a potešiť môže všeličo –od kúska dobrej, zdravej horkej čokolády až po západslnka. Máme vlastné oči a uši. Nedajme si vnútiťpohľad na svet iba cez objektívy televíznych kamier.Nepočúvajme iba správy o počtoch mŕtvych a ranených.Ťie správy nehovoria celú pravdu. Urobme si vlastnýúsudok, bez prikrášľovania, ale aj bez lacnýchsenzácií.
Zdása vám, a z každej strany počúvate, že svet sa rútido záhuby? Svet sa rúti svojou cestou už miliónyrokov. A ani dnes svet neriadia ľudia, hoci si to niekedy radinamýšľajú. Áno, ľudia si to tu niekedy samisebe sťažujú a znepríjemňujú, no ani zďalekao všetkom nerozhodujú. Svet ide a pôjde svojou cestou snami či bez nás. Zatiaľ všetko, na čo sme siahli, smevedeli aj zneužiť. Buďme radi, že svet a vesmír ide svojoucestou bez ohľadu na naše, často sebecké a krátkozraképožiadavky.
Zdása vám, že voľakedy bol svet jednoduchší a krajší?Že ľudia nemuseli čeliť takým náročnýmvýzvam a problémom ako dnes? Nie, nemuseli. Ale nemaliani také možnosti a prostriedky ako máme my dnes. Nie,nie sme všemohúci. Len rozumne využívajme to čo mámek dispozícii. Generácie po nás budú maťzase svoje vlastné výzvy a prostriedky.
Zdása vám dnešný svet krutý? Bojíte sapriviesť deti na tento svet? Nie je na to tá správnadoba? Chceli by ste sa radšej narodiť voľakedy dávno, keďna svete nebolo ešte toľko zla? Radšej odložte romantickéokuliare. Chceli by ste žiť v čase, keď sa tu preháňalihordy Tatárov a Turkov? Keď boli vojny a povstania? Keďcholera a mor kosili svoje obete po tisíckach? Keď sa ľudiadožívali 35-45 rokov? Keď hladovali, keď stredovekémestá boli plné špiny a odpadkov? Keď ľudia horelina hraniciach alebo hnili v hladomorniach? Nebol to život, zhistorických filmov. Krásny, ružový anaškrobený. Aj vtedy bol ťažký. Asi ťažšíako dnes. No napriek tomu ľudia žili, popri tom stihli vytvoriťnapríklad aj krásne hudobné diela, ktorénás tešia aj dnes. A život pokračoval, hoci nie vždyprekvital.
Rečičky,poviete si, realita je zlá. Ľudia sú zlí,bezohľadní. Sú. Ale skúšate to s nimi slušne,s úsmevom? Viem, slušnosť a spravodlivosť nevyhrávavždy a stále. No preto je už nedáme šancu? Skúšaliste nedať sa odradiť prvým neúspechom, a stáleste jednali slušne a s úsmevom? Nie, dali ste sa strhnúťhnevom? Na budúce to skúste inak. Nie vždy, ale častosa vám to vráti. Vytrvajte. Urobte malúláskavosť, prejavte pozornosť cudzím i vlastným.Potešte milým pohľadom, úsmevom, pohladením.Darujte kvet, či obyčajné jablko. Kliknite na karmu :-).Povzbuďte dobrým slovom. Prejavte pozornosť hneď,neodkladajte to, aby ste si neskôr nemuseli vyčítaťpremrhanú príležitosť.
Nemusímes každým súhlasiť, máme právo navlastný názor a pohľad. Ale nezabúdajme, žesme si všetci veľmi podobní. Čierni, bieli, žltí,protestanti, budhisti, ženy, muži, hetero či homo. Každý znás vie cítiť bolesť a každý sa snažío svoje šťastie cestou, ktorá mu je blízka. Aknevieme pomôcť, neklaďme prekážky. Nešírmesvoju pravdu poučovaním, ale osobným príkladom.A nezabudnime odpustiť sami sebe. Chyby robí každý.Niektorí si ich vedia aj priznať. A zopár sa aj poučí.Nenosme v sebe hnev. Odpustime iným. Často sa hnevámena chyby a zvyky vlastných rodičov. Keď vyrastieme, sprekvapením často zistíme, ako veľmi sa im podobáme.
Mámejedny ústa a dve uši. Počúvajme raz toľko akopovieme. Neumárajme sa z minulých potknutí aneúspechov. Ak prišlo sklamanie v láske, možno tonebola tá pravá. Koncom lásky nekončíživot. Je pravda, že z tohto sveta ešte nikto z násnevyviazol živý. No pokiaľ ešte máme čas žit svojživot, tak ho žime dobre. Nedajme sa znechutiť. Pokiaľ žijeme,máme šancu a nádej. Nepremrhajme ju.
