Tiso, prvý po Svätoplukovi

Toto slovné spojenie sa mi ale nepáči, hlavne z úst zástupcov katolíckej cirkvy. Nepáči sa mi pre ich spájanie politiky a náboženstva. Jozef Tiso bol povolaním katolícky kňaz. Jeho tragický osud, podľa mňa súdny proces s ním nebol objektívny, bol ale bol dôsledkom jeho politickej činnosti. Tvrdeniu, že práve jeho povolanie bolo rozhodujúcim jazýčkom na váhach, ktoré rozhodli o jeho treste smrti, na rozdiel napríklad od Šaňa Macha. To je možné, no v prvom rade ak by bol Tiso ostal iba dekanom z Bánoviec a nie prezidentom, tak by k tomu procesu nikdy neprišlo.

Kto mečom bojuje. mečom zahynie. Toto sa stalo osudným aj jemu. Pri zmenách režimov, vlád či ideológií často i dnes padajú hlavy bez ohľadu na vierovyznanie. A tí katolícki kňazi a biskupi, ktorý považujú toto obdobie Slovenského (katolíckeho) štátu takmer za zlatý vek Slovákov a div že neoznačujú Slovákov za vyvolený národ číslo 2, by si mali spomenúť, aké poslanie dal Ježiš svojim nasledovateľom, teda hlásať evanjelium všetkým ľuďom. V jeho posolstve, napriek očakávaniam jeho niektorých židovských súčasníkov, nie je ani jedno slovo o tom, že jeho nasledovníci by mali zakladať štáty, oslobodzovať národy a šíriť jeho učenie mečom.

Iste, aj kňazi sú len ľudia a majú aj svoje vlastné, osobné záujmy od športu až po politiku. No mali by v prvom rade ostať verní svojmu povolaniu a zvlášť katolícka cirkev by ich mala posudzovať podľa ich pôvodného poslania. Nemám nič proti národným buditeľom, politikom a štátnikom, no vyzdvihovať práve politické skutky zástupcov všeobecnej, teda katolíckej cirkvy sa mi jednoducho nezdá správne. Veď práve oni by mali byť príkladom apolitického prístupu (i keď s vlastným politickým názorom) ku všetkým bez rozdielu rasy, či národnosti.

Glorifikácia kontraverznej histórie a pozeranie na súčastnú situáciu optikou 40-tych rokov minulého storočia robí medvediu službu dnešnej cirkvy, jej poslaniu a potrebám. To skôr rozbíja ako spája. Áno, históriu treba poznať a poučiť sa z nej, no dnes sú asi najväčšou hrozbou Slovenska (niektorí) sami Slováci.

Oveľa bližšie, ako atmosféra v niektorých slovenských kostoloch, vzhľadom na pôvodné poslanie a samotný názov katolícka, čiže všeobecná, sa mi zdá napríklad tunajšia neďaleká farnosť. Sú tu traja kňazi - jeden pôvodom z Vietnamu, druhý z Holandska, tretí z Talianska. No a farníci pochádzajú zo štyroch svetadielov a desiatok národov či národností. Dôraz sa kladie nie na vlastnú výnimočnosť, ale na všeobecnú spolupatričnosť. Tam naozaj nie je miesto pre žiadne špecifické národné záujmy ale naopak ostáva viac priestoru pre pôvodnú činnosť, teda ohlasovanie evanjelia všetkým bez rozdielu.