Umenie odísť

Alebo záchrana života versus predlžovanie utrpenia?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Jeden blízky človek, ktorý má už 8 krížikov. Je naviac vážne chorý (rakovina). Preto mu "hrozí" (to je paradox - zákrok ktorý má pomôcť by predsa nemal hroziť) operácia a následný život a "vývodom". Pred pár dňami mi povedal, že nechce ísť na žiadnu operáciu a radšej bude žiť kratšie ako žiť s vývodom. Chápem ho, a asi by som rozmýšľal rovnako.

"Smrť je prirodzený dôsledok života. Človek sa narodí, dospeje, zostarne a zomrie. Je to prírodný zákon, ktorý ľudstvo nedokáže zmeniť a s ktorým sa musí vyrovnať. ... Človek sa veľmi bojí smrti. No viac ako smrti samotnej sa bojí spôsobu zomierania. Má strach, že bude zomierať dlho, v bolestiach, osamotene, bojí sa strápnenia."  (Jana Melišová, Trnava 2000, Trnavská univerzita, Diplomová práca)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poznal som zo niekoľko iných prípadov zo svojho okolia, keď starší a chorý človek podstúpil jednu či viac operácií, či amputácií končatín, a potom o pár mesiacov zomrel. V jednom prípade to boli dokonca iba týždne, prežité bez vnímania vonkajšieho sveta. Podobné prípady boli uvádzané aj na tomto blogu.

Lekárov si vážim, asi by som nevedel robiť ich prácu. Viem, že to väčšinou myslia dobre. A niekedy to možno robia aj preto aby sa vyhli prípadnému obvineniu zo zanedbania povinností.

"Od čias, kedy sa pokročilo v rozvoji medicínskej technike, nastala akoby posadnutosť lekárov udržiavať svojich pacientov pri živote naviac niekoľko dní, týždňov ba i mesiacov. S využitím prístrojov na riadené podporné dýchanie, umelým obehom krvi, elektrickým stimulátorom svalovej činnosti, pokrokom vo farmakológii a iných odvetviach, sa predlžuje agónia a utrpenie samotného pacienta i jeho príbuzných. Často sa toto predlžovanie života vykonáva dovtedy, kým nie je totálna istota, že možno stanoviť definitívnu smrť. Ak je stále možnosť navrátenia pacienta do života, nech je akokoľvek malá, bez ohľadu na mieru jeho možného postihnutia vplyvom tohto umelého prežívania, je stále napojený na moderné prístroje. Lekár si bez dohody s lekárskym konzíliom nedovolí odpojiť pacienta, ktorého oživenie je podľa jeho mienky nemožné, pretože by tento akt naša právna spoločnosť mohla považovať za zabitie. Vyskytuje sa v súčasnom lekárstve určitá forma alibizmu. Je to pre lekárov príliš veľké bremeno zodpovednosti. Ak toto bremeno na seba chce prevziať rodina a chce podať žiadosť o skončenie a odpojenie pacienta, nemá na to možnosť, pretože je to považované za formu eutanázie. Avšak kto určí správnosť rozhodnutia lekára, ktorý zapojil pacienta na podporné prístroje. Prečo ho nenechal v pokoji zomrieť a odísť tak z tohto sveta?" (Jana Melišová, Trnava 2000, Trnavská univerzita, Diplomová práca)

SkryťVypnúť reklamu

Nie, osobne si nemyslím, že v takýchto prípadoch sa jedná o eutanáziu. Dokonca i RCK, aktívny odporca eutanázie, napriek učeniu o utrpení v ľudskom živote presaduje názor, že medicína nemá predlžovať život za každú cenu,ale má pomáhať zmierniť utrpenia. Sám Ján Pavol II vraj odmietol lekársky zákrok v posledných dňoch svojho života. Nenapojenie človeka na prístroje nepovažujem za eutanáziu. Za eutanáziu považujem iba odpojenie človeka od týchto prístrojov, podanie smrteľnej dávky liekov, či zastavenie prísunu výživy.

Áno, je ťažké určiť presnú hranicu, kedy sa ešte "oplatí" zachraňovať a kedy nie. No ak je priemerná dĺžka života 70 alebo 77 rokov, ťažko očakávať že náročná operácia predĺži život v sedemdesiatke o 25 rokov. No všetko je individuálne a čo platí pre jedného nemusí platiť rovnako aj pre druhého. Preto by v takom prípade malo by brané do úvahy osobné želanie daného človeka, ak je známe. 

SkryťVypnúť reklamu

Sú aj ľudia, ktorí nečakajú na starobu, aby sa vyhli predlžovaniu života. V niektorých krajinách je zvykom pri sebe nosiť kartičku, prívesok, niekedy aj tetovanie s nápisom "Do not resuscitate" tými, ktorí si neželajú oživovanie napríklad ani po nehodách. Nepovažujem to za pohŕdanie darom života, ale za prijatie výzvy na odchod.

PS: Ja tak takú kartu s nápisom "Do not resuscitate" nemám, hoci som už raz povedal manželke, že si neprajem oživovanie v prípade úrazu či choroby. Zatiaľ sa mi zdá takáto možnosť ešte príliš vzdialená. Ale som len človek, tvor smrteľný a omylný a tak sa môžem mýliť. Aj v názore, aj v čase.

Peter Petrov

Peter Petrov

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

človek milión Zoznam autorových rubrík:  praktickeAj tak sa dá ...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

52 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu