V to piatkové popoludnie išiel Tomáš (to akože moj mladší brat, nehovoriac o tom ze inteligentnejší, možno skor vynaliezavejší a životaschopnejší) zas na jeden zo svojich futbalových tréningov. Keďže nemohli hrať na tráve museli trénovať na škváre. Brácho (inteligent!!!) si prezieravo zobral starú, dotrhanú a trochu špinavú mikinu, akoby predpokladal, čo za divadlo nastane keď príde domov. A okrem toho, škvrny od škváry nenechali na seba pri tréningu dlho čakať.
V sobotu nastalo typické sobotné upratovanie…a tak museli všetky veci hneď ráno do práčky. Keď maminka zbadala, čo za “handru” jej Tomáš dovliekol a snažil sa nenapadne umiestniť do bubna, spustila (pre ňu typicky sobotňajšiu) show. “Ako sa to chováš k veciam??!! Prečo si nevieš nič vážiť?!!! S otcom tvrdo makáme, aby ste si mohli užívať mladosť a boli bez starostí, a ty sa nám takto odplácaš!!!”
Show naberala na obrátkach a dospela až do takého vrcholu, že aj ocinovi vykričala dobu keď bola tehotná (pripomínam že před 19 rokmi) a on odišiel na chatu zabávať sa s kamarátmi pričom ju nechal samu doma. Nakoniec dodala, že aj tak sme obidavaja, ako ja, tak aj Tomáš, nezodpovední po otcovi.
Nechali sme ju aby sa vykričala, veď to hneď prejde, a okrem toho sme si už na tekéto výstupy nejak zvykli. Ale v ten moment to nik nekomentoval, nik jej neskákal do reči. Len po skončení prednášky Tomáš s ohromným kľudom a úsmevom zahlásil: “A čo si z tej starej mikiny vykukaná ako taká veverička???”
V tom momente maminka rezignovane odišla zapnúť práčku, po chvílke sa vrátila, strelila bratovi jednu “výchovnú” a kľudne dodala: “To máš za tú veveričku!”
