Začnem niečím tak základným, ako sú uteráky a osušky. Prídete do hotela a ako slušne vychovaný hygienicky orientovaný občan si idete umyť ruky. A ajhľa! Uterák aj osuška ležia na posteli, miesto aby viseli tam, kde ich potrebujete, čiže v kúpeľni.
Keď už hovorím o uterákoch a osuškách. Nemusím mať na izbe 4 veľkosti, ale ak je najväčším kúskom o trochu väčšia vreckovka, nie je to práve dôkaz priazne hoteliéra k hosťovi.
Dnes už väčšina hotelov má kozmetické potreby pre hostí, ale na Slovensku som si ešte nevšimol, že by medzi nimi bola vec, ktorú si doma zabudnete úplne najčastejšie - zubná pasta, prípadne jednorázová zubná kefka.
Vybavenie izieb sa za 20 rokov mojich ciest po Slovensku výrazne zlepšilo. Vyležané matrace a prázdne vankúše sú dnes už vzácnosťou, v čom by sa ale niektorí hoteliéri mali krotiť, je používanie výrazne voňavých aviváží. Niekomu to môže byť príjemné, ale niekomu vôbec nie, a takýto niekto už druhý krát nepríde. Menej je v tomto prípade určite viac.
Keď už sme pri tých izbách. Chápem, že laminátová podlaha sa ľahšie udržiava, že oveľa dlhšie vydrží. Ale pre hosťa je neporovnateľne príjemnejším a útulnejším povrchom koberec. Nielen preto, že si málokto nosí do hotela papuče (a ešte menej hotelov ich hosťom ponúka), navyše aj tlmí hluk a hostia nad a pod sebou majú o zvukový zážitok menej.
Ďalšou vecou, ktorá ešte zvykne aj v niektorých lepších hoteloch na izbách chýbať, je písací stôl, na ktorý by sa dal položiť notebook a pri ktorom by sa dalo aj pohodlne sedieť a pracovať. Turistom väčšinou zrejme nechýba, ale obchodník na cestách ho určite ocení.
Rovnako ocení aj kvalitné pripojenie na internet. Nie je to samozrejmosť a Slovensko patrí medzi príjemné výnimky, kde je rýchly internet na hoteli väčšinou zadarmo, ale ak už ho hotel inzeruje ako službu zákazníkom, musí byť naozaj funkčný a ľahko ovládateľný.
Spomeniem ešte drobnosť, ktorú som v takom rozsahu zatiaľ zažil len v penzióne Tiberia v Trenčíne - rýchlovarná konvica, výber čajov a instantnej kávy, ako aj veľká fľaša minerálky na izbe v cene ubytovania. Drobnosť, ktorá ale hosťovi ukazuje, že hoteliér nepotrebuje zarábať na minerálke za 5 eur z minibaru.
Poďme ale k veciam, ktoré si vyžadujú možno aj nejakú investíciu. Začnem sprchami a vaňami. Každý má rád niečo iné, niekomu stačí sprcha, niekto si rád dá vaňu. Obidve možnosti majú ale zopár zákerností, ktoré treba rešpektovať.
Vaňa je fajn, pokiaľ sa v nej dá aj pohodlne sprchovať bez toho, že sa pred dverami kúpeľne začnú zbierať páry rôznych zvierat pod dojmom, že sa opakuje biblická potopa. Čiže funkčný a neplesnivý záves, alebo pevná zástena, ktorá udrží vodu na správnej strane vane.
Sprchové kúty sú výhodnejšie z hľadiska miesta, ale tiež sa tým miestom nesmie šetriť príliš. Malinký sprchový kút, navyše so závesom, ktorý sa vďaka prúdeniu vzduchu lepí na mokré telo sprchychtivého hosťa je dokonale odstrašujúci príklad. Tak, ako pri vani, aj tu platí, že všetko musí byť dokonale čisté, akékoľvek čierne fľaky svedčia o nedostatočnej dezinfekcii.
V obidvoch prípadoch ale platí: tlak vody je alfou a omegou spokojného užívateľa hotelovej kúpeľne. Čúrok vody, ktorým sa človek pol hodinu namáča a ďalšiu hodinu oplachuje je bohužiaľ stále častým problémom, najmä v špičkových časoch, ráno a večer. Riešenia sú, ale zadarmo to samozrejme nebude.
Systém kúrenia a chladenia je v niektorých hoteloch celkom slušný rébus. Je fajn, keď si v lete môžete na izbe pustiť klímu, už menej fajn je, ak sa nedá regulovať ani teplota, ani smer a intenzita fúkania. A úplne zle je, ak sa nedá vypnúť, spať v centrálne riadenej chladničke je o mandle, respektíve o dutiny.
Aj v zahraničí, najmä v lacnejších hoteloch, sa človek môže stretnúť s tým, že kúrenie je v zime stiahnuté na minimum a izba je relatívne chladná. Vždy sa ale dá bez problémov "pridať" a kúrenie má taký výkon, že sa izba ohreje rádovo v desiatkach minút.
Samostatnou kapitolou sú elektrické zásuvky. To posledné, čo po celom dni na cestách potrebujete, je celoizbové pátranie po zásuvke na nabíjačku mobilu. Jedna, najlepšie dve v blízkosti nočného stolíka sú ešte stále milým, aj keď čoraz častejším a teda aj menším prekvapením.
Na záver azda už len niekoľko drobností - siete proti hmyzu v lete, naviac deka v zime, obuvák a kefa na topánky, prípadne nejaká tá špongia na preleštenie topánok sú síce tiež stále častejšie, ale ešte vždy nie pravidlom.
Prajem všetkým, ktorí sa venujú tomuto neľahkému biznisu, aby sa im darilo tým viac, čím viac sa budú snažiť myslieť za svojich hostí a snažiť sa vžiť do ich kože. Niektorým sa to darí skvelo, mnohým dobre a niektorým menej dobre. Dúfam, že tých posledných bude čoraz menej.
