Napríklad si na rozdiel od Roberta Fica myslia, že Lukašenko je diktátor, ktorý necháva mlátiť opozíciu. Že je to človek, ktorý zmanipuloval voľby najprv likvidáciou možností opozície viesť akúkoľvek predvolebnú kampaň a potom ešte pre istotu zmanipuloval aj volebné výsledky. A že je to človek, s ktorým sa preto nebude vyjednávať, pretože s darebákmi sa nevyjednáva.
Robertovi Ficovi Lukašenko zrejme nevadí natoľko, ako jeho kolegom zo socialistickej internacionály, ktorí sa na rozhodnutí Európskej rady podieľali. Takže si bude musieť vybrať z troch možností. Buď sa postaví jednoznačne na stranu demokracie a slobody, alebo na stranu Lukašenka, Ševca a súdružky Bollovej. Alebo sa bude naďalej pohybovať v sivej zóne nejasných a nejednoznačných vyjadrení, v snahe nenahnevať európskych partnerov a súčasne udržať dojem, že ten starý režim, za ktorým časť jeho potenciálnych voličov stále smúti, v Bielorusku funguje a môže byť tou toľko hľadanou treťou cestou, ktorou by sa SMER vo vláde mal uberať.
Treba dúfať, že ide len o predvolebnú rétoriku predsedu, ktorý občas aj medzi svojimi pôsobí ako utrhnutý vagón, rútiaci sa neznámym SMER-om. A treba veriť, že si voliči vyberú správne, aby sponzori SMER-u nemuseli brzdiť tento utrhnutý vagón, SMER-ujúci do medzinárodnej izolácie a obrovských problémov v rámci Únie. Nikto iný to totiž zrejme nedokáže a ak sa im to nepodarí, tak si tu všetci môžeme povedať tak akurát
dobrú noc
