Po dlhom premýšľaní im predsa len niečo prišlo na um. Vybrali sa k spriateleným kmeňom a navštívili postupne náčelníkov Pomalý Dym, Krátky Vlas, Sivá Brada a Bystrý Jazyk. Všade veľmi pozorne počúvali o čom hovoria a snažili sa zapamätať si čo najviac. Bystrému Jazyku dokonca ponúkli výmenou za jeho nápady miesto pri Ohni Múdrosti v tábore Modrých Pier.
Namosúrená Tvár sa so svojimi bojovníkmi priblížil na pár dní cesty a v kmeni Modrých Pier prebiehala porada starších. Veľký Fúz ohuroval radu starších svojimi nakradnutými múdrosťami a tak ho zvolili znovu za bojového vodcu, presvedčení o tom, že s takou múdrosťou musí nad Namosúrenou Tvárou presvedčivo zvíťaziť. Na sľub, daný Bystrému Jazyku dávno zabudol.
Ostatní náčelníci mali ale v tábore Modrých Pier svojich vyzvedačov a tí im oznámili, ako Veľký Fúz spolu so svojím podnáčelníkom Hladkou Bradou zneužili nakradnuté myšlienky. Prepadli v noci tábor Modrých Pier a Veľkému Fúzovi aj Hladkej Brade tak, ako to už na Divokom Západe býva zvykom, úplne politicky nekorektne rozťali lebky tomahawkami. Myšlienky, týmto činom uvoľnené zo svojho zajatia, sa vrátili k svojim majiteľom a tí potom spoločnými silami a s použitím svojich nápadov porazili Namosúrenú Tvár vo veľkej bitke známej v dejinách Divokého Západu ako Bitka o Vodný Vrch.
Ako dobre, že u nás, na Divokom Východe, nemáme také drsné zvyky ako naši červení bratia. Inak by sme sa možno veľmi čudovali, čo všetko by z hláv našich náčelníkov vyletelo. Niekomu nakradnuté myšlienky a niekomu len ... mole.
