Je jasné, že keď je niekto 8 rokov vo vláde, tak si ťažko zvyká na to, že v tej vláde nie je. Nehovorím tu o privilégiách, limuzínach, či podobných okrajových príjemnostiach bytia vo vláde. Hovorím tu o moci a možnosti ovplyvňovať chod krajiny a presadzovať svoj program, názory a koncepcie.
Je teda jasné, že to každému chvíľu trvá, kým predýcha „zosadenie z trónu" a návrat do poslaneckej lavice, navyše v pozícií toho, komu sa každý neúspech hádže na hlavu a každý úspech ukradne. Ale taká je politika a je to úplne prirodzené.
Čo už prirodzené nie je, je to, že aj po roku „oddychu" a „lízaní si rán" dominuje súčasnej opozícií bezzubosť, bezfarebnosť, vnútorná nejednotnosť a absolútny nedostatok invencie. Pripomína zajaca v zornom poli kobry, paralyzovaného jej pohľadom a len slabučko habkajúceho niečo o zlej kobre.
Nestačí povedať, že Fico klame. Treba to zopakovať a vysvetliť. Treba prísť s vlastnými návrhmi riešení, zákonov, s vlastnými koncepciami a tieto aj poriadne vysvetliť. Nie raz, nie dvakrát, ani trikrát. Každý deň. Znovu a znovu, kým nezačnú ľudia počúvať a kým nezačnú rozmýšľať. Kým si neuvedomia, že teplé nohy a plné brucho sú nanič, pokiaľ zo slobody, demokracie a právnej istoty zostane len invalidný, komunistami zdegenerovaný paškvil. Kým nepochopia, že omrvinky darované Ficom dnes, zaplatia ich deti a vnuci celými pecňami chleba v budúcnosti.
Kde sú jasne a zrozumiteľne formulované výhrady k návrhom, ktoré vláda predkladá? Kde sú vlastné návrhy zákonov, patrične mediálne prezentované a dostatočne dôrazne vyargumentované, aby nezapadli v prachu každodennej žurnalistiky? Kde sú stanoviská a podnety na verejnú diskusiu o dôležitých otázkach? Čo na tom, že teraz nemajú šancu prejsť parlamentom? Tento parlament tu predsa nebude naveky. Kde sú každodenné tlačové besedy opozičných strán, na ktorých by ich lídri zrozumiteľným, jasným a jednoduchým spôsobom znovu a znovu usvedčovali vládu z klamstiev, podvodov na občanoch, ohrozovania ich budúcnosti a snahy likvidovať demokraciu na Slovensku? Materiálu im na to samotná vláda poskytuje až príliš veľa. A nič.
Že je to náročné? Že to chce vynaložiť energiu na často sprvu zbytočne vyzerajúce aktivity? Áno, môže to tak na prvý pohľad vyzerať. Ale je podľa mňa psou povinnosťou opozičného politika, plateného z daní voličov, aby týmto voličom jasne preukázal, za čo že ho to vlastne platia. Určite to nie je za opatrné, nezrozumiteľné, často iracionálne a veľmi riedko sa vyskytujúce vyhlásenia na tlačovkách a hlasovanie „PROTI" v parlamente.
Malo by to byť za tvorbu koncepcií, obranu základných práv a demokracie ako takej, za trvalý a dôrazný tlak na koalíciu v otázkach, ktoré sú z hľadiska budúcnosti krajiny mimoriadne dôležité ako aj za čo najširšiu spoluprácu s občanmi, mimovládnymi organizáciami a mimoparlamentnými stranami, ktoré dnes spolu s médiami vlastne suplujú funkciu opozície. Nie preto, že by o to neviem ako stáli. Ale preto, že cítia povinnosť brániť slobodu a práva občanov a cítia, že opozícia ich v tejto snahe nechala takpovediac „v štychu".
Rád by som slovenskej parlamentnej opozícií poprial „Dobré ráno!" Treba sa zobudiť a začať konať! Dôrazne, jasne a podľa možnosti spoločne. Inak sa totiž v slonovinovej veži opozičnej urazenosti, nadradenosti a malicherných vzájomných sporov dočká len ďalšej, ešte potupnejšej porážky.
