Dotovaný sex?

 Nuž my, starí internetisti sme sa pekne postupne prehrýzli všetkými druhmi pripojenia, od Dial-Up s jeho cvrlikaním a pomalosťou, cez rýchlejšiu, ale drahú ISDN až po vskutku príjemné, rýchle a v podstate aj finančne výhodné DSL-pripojenie.
 Všetko samozrejme za vlastné peniaze, ako sa na normálne trhové hospodárstvo patrí. Čítali sme ponuky, menili providerov a svorne nadávali na "telekomunistov", ktorým bolo a je jedno, kto nám otváral a otvára okná internetu "dokořán", lebo svoje peniaze za kábel v stene nášho bytu mali vždy isté. 
 Teraz sa Ivan Mikloš rozhodol, že 40 000 Vyvolených bude mať internet na nejaký čas skoro, či úplne zadarmo. Ale! Len tí, čo ešte nijaký vysokorýchlostný internet nemajú. Takže my, starí internetisti, ktorí sme za svoje peniaze a plne v súlade so slovenskými špecifikami trhového hospodárstva štátnych, neskôr sprivatizovaných monopolov, spolufinancovali rozvoj vysokorýchlostného internetu, sa ešte zo svojich daní poskladáme 40 tisícom tých, ktorí doteraz "cvrlikajú" alebo ani to nie.
 Písať tu o tom, že je to pozitívna diskriminácia ako vyšitá a že s pravicovosťou nemá nič spoločné sa mi zdá až zbytočné, o tom písali zrejme už mnohí. To, že dotujeme možno aj zdravý sexuálny vývoj niektorých novo pripojených jedincov, mi vadí asi najmenej zo všetkého. Mňa zaujíma motivácia pre tento vskutku novátorský počin.
 Ukazuje sa, že okrem klasického predvolebného internetového gulášu ide najmä o to, že najreformnejšieho pravičiara škrie čierny bodík, ktorý nám udelila Európska únia za nízky rozvoj vysokorýchlostného internetu na Slovensku. A keďže ten je podľa plánovačov našich svetlých zajtrajškov pod zástavou federalizovanej Únie ("a pak už jen samá pozitiva a a sociální jistoty" - pamätáte?) základným predpokladom príkazu "Dostihnúť a predstihnúť!" teda Lisabonskej stratégie, museli naši reformátori rýchle zasiahnuť.
 Keďže telekomunisti sú stále "untouchable", veď ani ich privatizačná zmluva nie je ešte stále zverejnená, nebude sa s nimi nikto nadrapovať o nejaké ceny, alebo poskytnutie sietí pre ostatných providerov, čo by okamžite znížilo ceny a tým zvýšilo dopyt.
 Oveľa jednoduchšie je zaplatiť z našich daní taký počet nových prípojok, aby sa čierny bodík v Bruseli aspoň zmenšil, keď už nie rovno vymazal.
 Preto sme my, starí internetisti vylúčení z tohto rozdávania z našich vlastných vreciek, preto to musia byť nové prípojky. Preto toľko rečí o vzdelanostnej ekonomike a podpore vzdelávania cez nové prípojky do internetu. Slová, slová, slová...
 Vysokorýchlostný internet je správna vec. Jeho rozvoj je tiež správna vec. Podpora rozvoja nových prípojok za peniaze všetkých občanov ale správnou vecou asi nie je. A robenie hlupákov z ľudí, ktorí sú progresívni sami od seba a bez štátnej barly pod pazuchou, už správnou vecou nie je určite.