Ficoviny – dnes o jednom plynárenskom podniku, pudlíkoch a PSA.

 50 korún má vytrhnúť z biedy slovenských dôchodcov. Aby sme si rozumeli, nie že by som tým, ktorí majú naozaj nízke dôchodky, nedoprial úsporu 50 Sk na životných nákladoch. Ale radšej by som bol, keby som mohol povedať - „ukážte mi toho môjho dôchodcu a ja mu tých 600 korún na rok dám", ako sledovať frašku v podobe „negociácie" a podpisu dohody, ktorou sa súkromná firma prakticky vydala do rúk vlády.
 Neviem čím Fico pohrozil vedeniu SPP, netuším, ako donútil šéfov plynárskeho kolosu, vlastneného z 49% zahraničnými spoločnosťami, ponížiť sa takouto dohodou.
 Je to podobné ako s bežnými vydieračmi. Každý, kto s nimi mal dočinenia Vám potvrdí, že ak im raz vyhoviete, už sa ich nezbavíte. Zaplatíte raz a oni zistia, že ste ochotní „spolupracovať", takže nabudúce sa požiadavka vystupňuje a celé sa to začína podobať špirále, z ktorej už vydieraný nedokáže vystúpiť, pokiaľ nesiahne k radikálnym opatreniam.
 Niečoho veľmi podobného sme dnes svedkami tu, u nás na Slovensku. SPP daruje slovenským dôchodcom 120 miliónov korún zo svojho hrubého zisku (lebo táto „cenová úľava" nie je v praxi nič iné). Dnes je to 120 miliónov na rok. Kde majú šéfovia SPP záruku, že to rok pred voľbami nebude v rámci „dobrej súdružskej spolupráce" 2x, alebo trebárs 10x viac?
 Keby sa tak rozhodli na základe vlastného popudu, keby napr. nadácia SPP zorganizovala v tejto hodnote akcie pre chudobných dôchodcov, bol by som prvý, kto by sa uklonil pred ľudomilstvom veľkej firmy (aj keď z jej pohľadu ide v pomere k celkovému zisku o drobné).
 Teraz to vyzerá tak, že hrozbami premiéra o cenovej regulácii do kúta zatlačení manažéri vyjednali „dohodu", ktorá im spôsobí malé, alebo takmer žiadne straty, premiérovi zvýši klesajúce preferencie, možno trochu pribrzdí rast inflácie, dôležitej pre posvätný cieľ - Euro v roku 2009 a dôchodcom dá pocit, že sa vláda, na čele s premiérom o nich skutočne stará. Takže nie dve, ale hneď štyri muchy zabité jednou ranou. Prečo je to teda podľa mňa niečo veľmi zlé?
 Ak raz taká firma, akou je SPP ustúpi tlaku vlády a nechá si hovoriť do tvorby cien nad rámec povinností voči ÚRSO, ak raz riaditeľ akejkoľvek firmy dovolí, aby jeho cenovú politiku riadila vláda, nemá podľa mňa právo nazývať sa šéfom. Je len pudlíkom, ktorý stiahol chvost a volil menšie zlo. Pre seba. Pre štát a jeho občanov zvolil to najväčšie, aj keď mnohými takmer nevnímané zlo - podstatné zmenšenie slobody podnikania. Tá je, napriek tomu, čo sa do hláv ľudí snaží tlačiť vláda, základným predpokladom dobre fungujúcej a teda dostatok verejných zdrojov produkujúcej ekonomiky štátu.
 V súvislosti s nehoráznosťami, ktoré si Fico dovoľuje voči serióznym šéfom, ktorí sa na rozdiel od manažmentu SPP odmietajú stať pudlíkmi a dovoľujú si dokonca vyjadrovať názory, ktoré sú v príkrom rozpore s tým, čo hlása premiér, sa opäť jasne ukazuje, že Fico je klasický, nepoučiteľný a nenapraviteľný komunista.
 Nenávisť voči všetkému, čo nie je pod kontrolou štátu, neschopnosť argumentačne podložiť svoje populistické vyhlásenia, arogancia voči tým, z ktorých sa postupne stáva „lovná zver" tejto vlády, to všetko sú veci a postupy, ktoré ohrozujú Slovensko oveľa viac, ako liberálny zákonník práce, či zdravotné poisťovne, vytvárajúce zisk. Problémom ale je, že to väčšina občanov tohto štátu nechce vidieť a keď sa to potvrdí, môže byť už neskoro.
 Tak ako v roku 1948, tak ako vo Venezuele, tak ako všade tam, kde demagógia a ideológia nenávisti ovládli masy.