Ficoviny - dnes o súdružke ministerke a júni 1953

Písal sa 1. jún 1953. Občania Československa sa prebudili do nového dňa, aby zistili, že to, čo ešte včera považovali za peniaze, je dnes len zdrap papiera. Do hodnoty 300 Kčs v pomere 5:1, všetko ostatné v hotovosti v pomere 50:1. Pre triednych nepriateľov platil len pomer 50:1. Tak „výhodný bol komunistický výmenný kurz peňazí. Čo úplne dorazilo mnohých, bol fakt, že všetky viazané vklady, vrátane penzijných fondov prepadli bez náhrady v prospech komunistického štátu. Chystajú na nás azda tety z ministerstva práce pod vedením súdružky Tomanovej a so súhlasom súdruha Fica ďalšiu celonárodnú krádež?

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (177)

Ťažko povedať. Určite nepôjde o znárodnenie v klasickom zmysle tak, ako sa to stalo onoho 1. júna 1953. Sú veci, ktoré si ani Fico s Tomanovou nemôžu dnes už chvalabohu dovoliť. Nie, oni nám len zoberú časť z toho, čo sme si plánovali odložiť na starobu, aby si kúpili voličské hlasy tých, ktorí si už odložiť nestihnú.
Komunisti v roku 1953 potrebovali zachrániť krachujúce štátne financie a osem rokov po vojne konečne zrušiť prídelový systém. Fico s Tomanovou potrebujú zaplátať diery v rozpočte sociálnej poisťovne, ktoré pomáhajú vytvárať aj tým, že odmietli pokračovať v programe sanovania jej rozpočtu spôsobmi, navrhnutými minulou vládou. Zrušiť privatizáciu bolo veľmi populárne. To, že takýto krok vyvolá aj nejaké iné dopady, ako len nárast preferencií, zrejme nepochopila nielen pani ministerka, ale ani jej súdruh premiér.
Analýza z dielne ministerstva práce podľa analytikov klame a zavádza. Pani ministerka, ktorá rozpráva úplné bludy počas rozpravy k programovému vyhláseniu vlády, predloží „analýzu", ktorá úplnou náhodou potvrdzuje to, čo už dávno predtým rozprávala do médií.
A úplnou náhodou ide o to, že tí, ktorí sa rozhodli uveriť dôchodkovej reforme, tí, ktorí pochopili, že ak si začnú sporiť na dôchodok, odbremenia aspoň čiastočne svoje deti od povinnosti skladať sa im na dôchodky, tí môžu dnes čakať, že im vláda v snahe rozdávať do úmoru až po najbližšie voľby, ukáže dlhý nos. V dobe, kedy je najdlhším časovým obdobím, ktoré sú premiér a jeho ministri schopní vnímať, volebné obdobie a najbližšia predvolebná kampaň, doplatí každý, kto plánuje dlhodobejšie, na svoju naivitu. Naivitu, s ktorou si myslel, že raz nastavené podmienky tak dlhodobej záležitosti, akou je dôchodkové sporenie miliónov občanov, budú nedotknuteľné pre akúkoľvek vládu. Pre komunistov nie je nedotknuteľné nič. Dokázali to v roku 1917, 1948 aj 1. júna 1953.
Zrejme sme sa z udalostí roku 1953 nepoučili dostatočne, čoho sú komunisti, v snahe získať peniaze občanov pod svoju kontrolu, schopní. Je na nás, aby táto nová lekcia nebola tak bolestivá, ako tá z roku 1953.