reklama

Hollande a ilúzie

Francúzsky prezident pozval Vladimíra Putina na oslavy vylodenia v Normandii. Tvrdí, že netreba miešať minulosť so súčasnosťou. Ale presne to teraz robí on sám.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Zaujímavé je Hollandovo tvrdenie, že keby nevznikol východný front, nebolo by ani vylodenia v Normandii. Vytvára dojem, ako keby ZSSR iniciatívne otvoril východný front, aby umožnil západným spojencom sformovať a pripraviť vylodenie, čo je samozrejme nezmysel. 500 kilometrov sovietskeho vnútrozemia, ktoré obsadil Wehrmacht bez väčšieho odporu Červenej armády, ťažko možno nazývať taktickou obetou pri otvorení konfliktu. ZSSR, mimochodom rovnako ako USA, vstúpil do vojny, lebo mu nič iné neostávalo. Jeho nespoľahlivý, ale zato ropu a palivá odoberajúci a o Poľsko sa s ním deliaci spojenec ho napadol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je nespochybniteľnou pravdou, že Rusi obetovali milóny životov, aby sme dnes mohli žiť slobodne. Tým padlým patrí naša úcta, vďaka a pieta.

Tá ale v žiadnom prípade nepatrí ich vodcom, či už vtedajším, alebo súčasným. Milióny, ktoré padli na fronte možno nemuseli byť milónmi, keby Stalin v dvadsiatych a tridsiatych rokoch nezlikvidoval kompletne celú ruskú generalitu, elitných vojakov, ktorí mali vzdelanie a skúsenosti s vedením vojny. Generalita, ktorá musela čeliť nemeckej vojenskej moci nemala ani vzdelanie, ani skúsenosti. Obrovským odhodlaním, strachom zo Stalina a vrhaním neuveriteľných más vojakov na fronty sa jej, nakoniec, podarilo zvíťaziť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stalin vždy chápal svoje ťaženia Európou nielen ako oslobodzovací boj, ale aj ako export svojej ideológie, ako získavanie novej sféry vplyvu. Svedčia o tom aj spôsoby, ktoré predvádzali osloboditelia na územiach, ktoré obsadili. Rabovanie, znásilňovanie, ale najmä všadeprítomné NKVD, zatýkajúce ruských emigrantov z rokov 1917-19, ako aj hocikoho, koho niekto označil za kolaboranta. Bez súdu, bez obhajoby, mnoho týchto ľudí zmizlo nadlho, alebo navždy v ruských gulagoch. Tajný člen KSČ a hrdina od Buzuluku a Dukly, Ludvík Svoboda, je typickým príkladom, ako Stalin veľmi dobre vedel, čo chce v Európe dosiahnuť. Infiltrovať, obsadiť dôležité funkcie a následne nechať obyvateľov oslobodených území, aby sa "slobodne" rozhodli, že socializmus, či komunizmus, je pre nich ten najlepší. Presne tak, ako si to dohodol na Jalte.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto má pre mňa deň víťazstva nad fašizmom sladko-trpkú príchuť. Áno, ukončil neskutočne brutálnu vojnu a zlikvidoval režim, ktorý dovtedy nevídaným spôsobom poprel ľudskosť a ostatné hodnoty európskej kultúry. Na druhej strane znamenal nástup režimov, ktoré v takmer rovnakej, ak nie horšej podobe pokračovali v likvidácii slobody, nezávislosti, budúcnosti a často aj životov miliónov ľudí.

Ale späť k Putinovi a Normandii. Je určite namieste, aby sa oslavy začiatku invázie v Normandii zúčastnil predstaviteľ Ruska. Toho Ruska, ktoré bojovalo s Hitlerom a jeho spojencami. Ale je veľmi otázne, či je Vladimír Putin predstaviteľom práve tohto Ruska. Či nie je skôr predstaviteľom toho Ruska, ktoré po skončení vojny neodišlo z oslobodených území, toho Ruska, ktoré na 40 rokov zavrelo polovicu Európy za železnou oponou, toho Ruska, ktoré už v roku 1948 blokovalo západný Berlín, ktoré v roku 1961 nariadilo postaviť Berlínsky múr a ktoré v roku 1968 obsadzovalo Československo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tváriť sa, že Normandia a Ukrajina spolu nijak nesúvisia sa samozrejme dá. Rovnako, ako sa dá tváriť, že je v poriadku, že sa Majstrovstvá sveta v hokeji konajú v Bielorusku, jedinej európskej krajine, kde je ešte stále možný trest smrti a kde je vyše 700 ľudí za mrežami za prejavený názor.

Ale tento druh relativizmu je presne tou cestou do pekla, ktorou sa európske mocnosti vydali v roku 1936, keď poslali na olympiádu v Berlíne svojich športovcov, či v roku 1938, keď verili, že s Hitlerom sa dá dohodnúť po dobrom. Výsledkom bola vojna, ktorej chceli zabrániť.

Dúfajme, že dnešný appeasment európskych lídrov nebude mať rovnaké výsledky.

Juraj Petrovič

Juraj Petrovič

Bloger 
  • Počet článkov:  232
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Človek, občan, otec, manžel. Od roku 2022 píšem pre týždenník .týždeň. Zoznam autorových rubrík:  PolitikaSpoločnosťVedaFimfárumZápisky z ciestKultúraPrírodaSrandičkyPredvolebné článkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu