Po prvýkrát som si to uvedomil, keď prepukol relatívne malý škandál o povinnosti, či nepovinnosti Monitoru 9. Aby ministra musel v médiách opravovať vlastný podriadený, je dosť silná káva, ale povedal som si: „Je po voľbách, zvykaj si".
Druhýkrát som si všimol veľkorysé zaobchádzanie so zákonmi a predpismi tohto štátu v prípade odloženého Monitora 9 kvôli chrípke. Možno si spomeniete, že riaditelia škôl dostali vtedy príkaz, vrátiť obálky s testami pre Monitor 9 späť Štátnemu pedagogickému ústavu. Samozrejme neotvorené, s pôvodnou pečaťou, keďže sa Monitor 9 nekonal.
I stalo sa, že podaktorí riaditelia škôl zrejme neovládli svoju zvedavosť, obálky otvorili napriek výslovnému zákazu a nakúkali do nich, čože to tí ich žiaci budú musieť vedieť. Či sa niektorí žiaci tiež dozvedeli, čo konkrétne budú musieť vedieť, sa už nedozvieme. A nedozvieme sa to aj preto, že pán minister, ako milostivý báťuška vyhlásil, že predpisy a príkazy ministerstva boli síce porušené, ale on z toho žiadne dôsledky vyvodzovať nebude.
V ostatnom čase rezonuje v médiách prípad „lietajúcich" profesorov, čiže profesorov, ktorí sú garantmi študijných odborov na viacerých vysokých školách naraz. To, ako niekto dokáže čo i len fyzicky garantovať kvalitu študijného odboru súčasne napr. v Košiciach a Bratislave je vecou dotyčných dám a pánov, ktorí sa na túto schizofrenickú úlohu podujali. Isto len z čistého srdca a snahy, zabezpečiť na Slovensku konečne ten stav, že každý Slovák bude mať svoju vlastnú univerzitu. Akokoľvek šľachetná a sebaobetavá snaha v tomto smere je ale jednoznačne v rozpore so zákonom o vysokých školách. V normálnom štáte, s menej milosrdným ministrom školstva, by sa určite zverejnili mená vinníkov a zrejme by nasledovali sankcie, ako pre vysoké školy, ktoré takto neoprávnene získali akreditáciu, tak aj pre tých, ktorí im tento podvod svojím podpisom umožnili.
Nie tak náš báťuška minister. Nielen, že nezverejnil mená previnilcov, ale ani neuvažuje o tom, že by táto aférka (lebo tak sa prezentuje zo strany ministerstva, nie ako kardinálny průser, ale ako drobnosť) viedla k nejakým postihom pre vysoké školy alebo previnilých pánov profesorov. Vysoké školy akurát dostali lehotu, do ktorej by mali nezrovnalosti so zákonom odstrániť.
Predstavme si situáciu, že niekto neplatí dane. A minister financií vyhlási, že sa vlastne nič nestalo, pokiaľ dotyčný od septembra dane platiť začne. Žiadne penále, žiadne pokuty, žiadne postihy. Len dobrotivé napomenutie, také malé „nonono, to je bakané a nabudúce sa polepši".
Je tento štát materskou školou, kde ministerstvá budú len dobrotivo napomínať a tolerovať jasné porušovanie pravidiel? Je ministerstvo školstva natoľko poznačené dobrotivosťou svojho šéfa, že nie je schopné dodržiavanie pravidiel účinne a dôsledne presadzovať?
Načo je nám potom také ministerstvo a taký minister? Aj tak si robí každý čo chce a báťuška minister len zhovievavo pokýva hlavou, a so zdvihnutým prstom povie "no no no..."
