Toho Mečiara, ktorý inicioval noc „dlhých nožov“ v NRSR, toho Mečiara, ktorý od svojho nástupu do politiky notoricky klame a zavádza občanov, médiá a politických partnerov, toho Mečiara, ktorý amnestiami zabránil vyšetreniu zrejme politicky motivovanej vraždy a únosu, pri ktorých zrejme asistovala, alebo ich priamo realizovala slovenská tajná služba, toho Mečiara, ktorý neuveriteľným spôsobom vysvetľoval pôvod svojho majetku.
Tento človek, ktorý by v slušnej spoločnosti nesmel riadiť ani autíčko v lunaparku, sa pomaly vracia na politické kolbište a dá sa predpokladať, že zanedlho už nebude mať skoro nikto problém sadnúť si s ním za jeden stôl, či byť s jeho stranou vo vláde.
Osobitne by ma v tejto súvislosti zaujímalo, ako sa na tento obrat pozerajú voliči SDKÚ. Tí, ktorí plamenne obhajovali Dzurindu, že všetky reči o spolupráci s Mečiarom sú len Flašíkov výmysel, tí, ktorí si mysleli, že Dzurinda a jeho SDKÚ sú tá „pravá“ pravica, tí, ktorí boli presvedčení, že pragmatizmus v politike, v záujme „zlatého teľaťa“ reforiem je nevyhnutný a obviňovali všetkých naokolo z fundamentalizmu. Tí, ktorí privierali oči nad aférami a aférkami, nad nejasným financovaním a nejasnými vyjadreniami v kampani. Tí, ktorí ešte stále veria, lebo viera je neotrasiteľná argumentami a faktami.
Stačilo? Alebo potrebujú voliči SDKÚ koalíciu s SNS, či Ficom, alebo KSS, aby pochopili, že SDKÚ nie je pravicová strana, ale strana biznisu, korupcie a klientelizmu, strana, kde dané slovo platí dovtedy, kým je to výhodné a „reformy“ v jej podaní sú dnes už len zámienka, ktorá slúži hlavne na to, aby sa zabezpečil dostatočný počet voličov?
Kam až musí Dzurinda zájsť, aby pochopili, že urobí prakticky čokoľvek, len aby sa udržal pri vládnom hrante? Musí byť Mečiar čestným predsedom SDKÚ aby pochopili? Aké reformy chce Dzurinda „zachraňovať“ spolu s Mečiarom? Ako sa vôbec môže pozrieť do očí svojim voličom z roku 1998, či 2002? Ako sa môže pozrieť do očí pani Remiášovej?
„Mečiar za mreže!“ - „Mečiar do vlády, hlavne že budú reformy.“
Werich kedysi hovoril, že mnohí si nechali vybrať chrbtovú kosť, aby im lepšie padli obleky. Zdá sa, že vyberači chrbtových kostí mali na Slovensku tesne pred a najmä tesne po voľbách medzi politikmi tzv. pravice plné ruky práce. Ukazuje sa, že nezostalo len pri chrbtici, sú aj takí, čo si rovno nechali amputovať aj pamäť, aby sa im po voľbách ľahšie koalovalo...
