Všeobecne bola odpočítateľná položka doteraz vnímaná tak, že štát uznáva, že každý občan má určité životné náklady a že si preto tieto, rovnako pre všetkých stanovené náklady, môže odpočítať zo základu dane z príjmu. Keďže ich určite minie, zaplatí ako konečný spotrebiteľ DPH a ak by odpočítateľná položka neexistovala, boli by tieto "minimálne životné náklady" vlastne dvojito zdaňované. Ide o také samozrejmosti ako strava, bývanie, kúrenie, ošatenie, a ďalšie bežné životné potreby. Žiadny luxus, normálny život.
Vaša vláda dnes rozhodla, že z občanov, ktorí majú brutto príjmy vyššie ako 47 600 Sk, urobí občanov druhej kategórie. Oni nemajú právo bývať, stravovať sa, šatiť sa, prípadne kúriť a keď, tak môžu štátu zaplatiť daň dvakrát, najprv ako daň z príjmu, následne ako DPH. V snahe tváriť sa, že nerušíte rovnú daň, zaviedli ste kádrovanie občanov podľa príjmu a ich trestanie za úspech cez odpočítateľnú položku, kádrovanie nie veľmi vzdialené tomu, ktoré určitú skupinu občanov nie tak veľmi dávno označovalo za triednych nepriateľov.
Som rád, že ste prejavili svoje zmýšľanie takto jasne, že ste všetkým snaživým, podnikavým a schopným občanom tohto štátu dali otvorene najavo, že sa nevyplatí podnikať, vzdelávať sa, snažiť sa dosiahnuť lepšiu životnú úroveň vlastnými silami a schopnosťami. Ukazujete nám, že priemernosť, nevýbojnosť a najmä závislosť od štátu má odteraz na Slovensku opäť prednosť, rovnako ako tomu bolo pred Novembrom 89.
Z vašej vôle občan druhej kategórie a Váš doživotný nevolič
Juraj Petrovič
