Podnikanie je z definície oblasť ľudskej činnosti realizovaná za účelom vytvárania zisku. Motivácia ziskom vedie podnikateľov k tomu, že sa vôbec svojej práci venujú.
Je preto veľmi podivné, ak sa štát, reprezentovaný v tomto prípade svojim vlastným parlamentom, na základe návrhu vlády rozhodne, že zakáže podnikateľom tvoriť to, čo je samotnou podstatou podnikania.
Odôvodnením je, že je nemorálne, aby sa zisk tvoril z prostriedkov, vybratých od občanov na základe zákona a pod hrozbou sankcie.
Nuž, pozrime sa na to v trochu širšom rámci. Samotný štát na základe zákona a pod hrozbou sankcie vyberá od občanov dane. Tieto dane štát používa na najrôznejšie veci, okrem iného aj na investície a ďalšie platby. Do diaľnic, do nemocníc, do domovov sociálnych služieb, do najrôznejších druhov aktivít, ktoré pre štát realizujú podnikateľské subjekty. Tie všetky tvoria zisk, musia, inak by ich existencia nemala zmysel. Stavebné firmy, stavajúce diaľnice, mäsiari, dodávajúci mäso do nemocníc a starobincov, upratovacie služby, umývajúce chodby ministerstiev a stovky a tisíce ďalších podnikateľov, ktorí tvoria zisk z prostriedkov, vybraných štátom od občanov, na základe zákona a pod hrozbou sankcie.
Prečo teda práve zdravotné poisťovne nesmú tvoriť zisk? Prečo práve a len tieto podnikateľské subjekty nesmú, aj napriek splneniu všetkých zákonom stanovených podmienok (a tie nie sú jednoduché), tvoriť zisk?
Osobne si myslím, že jediným dôvodom je zúfalá snaha vládneho SMERu udržať si volebné preferencie. Vláda, v osobe svojho premiéra, vyhlásila v záujme vytvárania dojmu boja za blaho občanov, zdravotným poisťovniam vojnu. Najprv mediálnu a teraz legislatívnu. Keďže bol nepriateľ jednoznačne identifikovaný a nebolo možné ho zlikvidovať priamo zákonom (pretože to si ani táto vláda nemôže dovoliť), nastúpil plán B, ktorý má za cieľ tak pokaziť prostredie pre fungovanie zdravotných poisťovní, že samé zo Slovenska odídu, alebo z vlastnej vôle zaniknú. Tento cieľ má takú prioritu, že sa premiér po prvý krát jasne vyhrážal koaličným partnerom, aby ich umravnil, má takú prirotu, že sa vláda plná právnikov rozhodla pošliapať ústavu, na ktorú prisahala pri svojom nástupe.
Ústava SR hovorí v čl. 35, ods. 1 jasnou rečou: „Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.." Podnikať, teda tvoriť zisk.
Každý. Aj majitelia zdravotných poisťovní, teda ich akcionári.
Ak štát zakáže čo i len jednému podnikateľovi tvoriť zisk, porušuje vlastnú ústavu. O tom, že dnes schválený zákon je teda jasne protiústavný, o tom, že naozaj hrozí, že sa akcionárom súkromných zdravotných poisťovní všetci občania Slovenska poskladajú na odškodné (pretože štát vlastné peniaze nemá, musí ich vybrať od občanov, pamätáte?), nemôže byť pochýb.
Tento zákon jasne ukázal ešte jednu vec - Robert Fico sa v boji za krajšie, čínskym štátnym kapitalizmom páchnuce zajtrajšky nezastaví pred ničím. Raz sú to DSS-ky, raz zdravotné poisťovne, kto bude ďalší? Komu nabudúce zakáže štát tvoriť zisk? Súkromným lekárom? Lekárnikom? Stavebným firmám? Tí všetci a mnohí ďalší tvoria zisk z verejných zdrojov. Kam vedie takéto uvažovanie? Priamo naspäť do radostných čias komunizmu, či už s ľudskou, ale skôr neľudskou tvárou.
Docent práva a predseda vlády bojuje za zákony, o ktorých musí vedieť, že sú protiústavné. Je tu len jediná iná možnosť: že to nevie.
No ale ak to nevie, tak je najvyšší čas, aby vrátil diplom.
