V akej krajine to žijem?
Malí zlodeji, keď sú chytení, dostanú svoj trest. Ale keď niekto ukradne niekoľko miliárd, tak ho v kresle ministra vymení jeho komplic.
Emisie sa predávajú schránkovým firmám kdesi v Amerike (tej, ktorej inak nevedia prísť na meno) a nikomu, až na pár novinárov a menšinu občanov, to nevadí.
Keď v parku zbijú dievča, tak len preto, že je Maďarka, z nej urobia klamárku a vyše dva a pol roka naťahujú čas, aby nemuseli priznať, že nehanebne klamali a porušovali zákon.
Keď sa sudca odváži konať podľa svojho svedomia v kauze, ktorá sa týka mocných, riskuje stratu cti, zamestnania a príjmu.
Niektorí policajti si svoje sadistické chúťky nielenže vychutnávajú na deťoch, ale ešte sa videom chvália známym. Ako majú ich kolegovia zasahovať v mene spravodlivosti, ako majú mať dôveru občanov?
Ministri si privatizujú štátne peniaze za pomoci kolegov vo vláde a v parlamente, ktorí im ich zlodejské chúťky posvätia zákonmi.
Majetok obyčajných ľudí nemá žiadnu ochranu, pokiaľ stojí v ceste štátostranníckemu diaľničnému valcu a ústavný súd aktívne pomáha tomu, aby sa títo ľudia nemali kde dovolať spravodlivosti.
V base sedia evidentne nevinní ľudia, ktorých tam poslali ešte komunisti a ich pohrobkovia na Najvyššom súde ich potrestali za snahu o spravodlivosť ešte vyššími, ešte nespravodlivejšími trestami.
Zdravotníctvo produkuje čoraz väčšie straty, štátne poisťovne sa potácajú na hranici finančného kolapsu, lekárom ide minister prikázať podpisovať zmluvy, čo je snáď ešte jasnejšie proti ústave, ako vyvlastňovacie zákony.
Školská reforma sa zmení na frašku, za ktorou je obyčajný sprostý kšeft s učebnicami.
Poslanec dokázateľne falšuje podpis, čo je trestný čin a šéfovi parlamentu stačí jeho slovo, že to neurobil. Prokuratúra už dopredu skladá zbrane, nepatrí sa dráždiť mocných.
Klamstvá, podvody, zastrašovanie, obyčajná zlodejina, kombinovaná s nekonečnou drzosťou a neschopnosťou.
A keď sa v tomto marazme objaví niekto, kto sa snaží zachovať aspoň základnú slušnosť a za chybu si vyberie dobrovoľný trest, ozvú sa hlasy, že to nič neznamená, že si to „obyčajní ľudia" ani nevšimnú. Lebo riešia vraj podstatne dôležitejšie problémy - prácu, chudobu, nezamestnanosť, nedostatok.
Nedochádza im, že tieto veci spolu zúfalo súvisia. Nevidia, a niekedy možno ani nechcú vidieť, že keby sme nemali vo vláde a v parlamente koalíciu, ktorej jediným cieľom je podojiť štátnu a európsku kasu čo najviac, bolo by viac peňazí na to, čo potrebujú. Lepšie školy, lepšie nemocnice, lepšie cesty, lákajúce investorov a tým aj prácu, peniaze a lepší život.
Neuvedomujú si, že čím viac štát zoberie ľuďom, čo majú viac, tým viac sa rozkradne. Nechápu, že práve táto vláda, neschopná riešiť problémy a schopná len vykrádať štátnu kasu a európske fondy, im nepomôže zlepšiť ich často objektívne zlú situáciu.
Je na nás, ktorí chápeme, je na opozícii, ktorá to má v popise práce, aby sme sa pokúsili toto pochopenie rozšíriť. Aby si aj naši, ešte stále Ficovi veriaci spoluobčania uvedomili, že ani táto vláda prílet letky pečených holubov, padajúcich bez námahy do úst, nezabezpečí. A že za dlhy, ktoré narobila a ešte narobí, ako aj škody, ktoré pokračujúcou rabovačkou a neschopnosťou napácha, zaplatíme všetci.
