Pravičiari majú sociálne cítenie ako každý normálne citlivý človek. Ani mne nie je jedno, že je niekto nezamestnaný, postihnutý, alebo bezdomovec. Len si myslím, že nie je sociálne to, keď bude štát každému, kto tvrdí, že sa o seba nemôže postarať, bez akejkoľvek snahy si to naozaj overiť, dávať len tak peniaze.
Väčšina ľudí si dokáže pomôcť, len potrebujú pomoc s tým, ako na to. Čiže nie peniaze, ale radu a podporu; ako sa hovorí, nie ryby, ale udicu a naučiť sa rybolovu.
Ak sa do riešenia svojej ťažkej situácie človek zapojí aktívne, ak musí pre získanie podpory aj sám niečo urobiť, je oveľa väčšia šanca, že tú podporu časom nebude potrebovať. Ak napríklad dlhodobo nezamestnaný dostane dávky nie od štátu, ale cez firmu, kde sa za pomoci štátu zamestná a budú viazané na to, ako pracuje, je oveľa väčšia šanca, že v tej, alebo nejakej inej firme nájde časom aj normálne zamestnanie.
Je na štáte, aby našiel pre týchto ľudí vhodné zamestnania a firmy, ktoré budú ochotné pri ich znovuuvedení na trh práce spolupracovať. To, že to funguje, sa ukázalo napríklad v niektorých amerických štátoch, kde takéto programy fungujú.
A keď z prijímateľov dávok ubudnú tí, ktorí si takto dokážu pomôcť sami, zostane viac pre tých, ktorí si sami pomôcť nemôžu. Deti v detských domovoch, zdravotne postihnutí, osamelé matky s malými deťmi a podobne. V ich prípade je naopak nevyhnutné, aby sa štát staral najlepšie ako vie, pretože toto sú ľudia, ktorí sa objektívne nemôžu sami o seba postarať.
Takže pravicová sociálnosť vyzerá asi takto: tomu, kto si vie pomôcť sám, tomu radu ako na to a podporu v jeho snažení. A tomu, kto si nevie pomôcť sám, tomu pomoc a potom poriadnu.
To je celé.
