Je možné súhlasiť s tým, že mnoho novinárov nemá v láske túto vládu a ešte konkrétnejšie jej premiéra. Koniec koncov sám nepatrím k fanúšikom Roberta Fica, to je z mojich článkov dosť jasné. Je teda možné, že sa tu i tam, niekedy viac, niekedy menej dopustia novinári neférovej hry voči premiérovi, či už ide o serióznu tlač, alebo všetkými odsudzovaný a mnohými čítaný bulvár.
Čo je teda na vyhlásení pani hovorkyne nevhodné, či priam bizarné? Nuž, predpokladať, že bulvárne noviny kdekoľvek na svete budú písať čistú pravdu a nebudú svoje články a titulky osádzať bombastickými titulkami typu „Hrôza! Vražda!" Alebo trebárs „Bude premiérovi radiť kriminálnik?" je buď naivné, alebo hlúpe. "Pružné" narábanie s pravdou je typickým znakom bulváru a ten, kto si myslí, že slovenský bulvár je brutálny, nečítal ten anglický, či nemecký. Oproti nim je ten náš slovenský priam materským pohladením.
Otázka serióznych denníkov je trochu iná vec. Seriózne denníky prinášajú spravodajstvo, ktoré by malo byť naozaj spravodajstvom a malo by sa snažiť nestranne informovať. O tom, že sa to nie vždy darí, píše napr. Gabo Šípoš na svojom blogu. Konkrétne v tomto článku nájdete aj detaily, spolu s analýzou, kto má podľa Šípoša pravdu. Vo väčšine prípadov s ním možno súhlasiť, len mám pocit, že trochu benevolentne zaobchádza s jednou maličkosťou, ktorá je z tlačových vyhlásení Úradu vlády k problematike médií zrejmá.
Posledným klincom do rakvy vážnosti úradu hovorcu vlády je totiž podľa mňa jazyk, ktorým sa pani Glendová, alebo jej šéf - premiér, rozhodli ventilovať svoju nespokojnosť s médiami. Napísať do oficiálneho dokumentu Úradu vlády, akým tlačové vyhlásenie nepochybne je, napríklad že „redaktorka je buď slepá, alebo na jedno oko nevidí", je teda riadne silná káva od niekoho, kto požaduje férové zaobchádzanie od médií. Vyhrážanie sa vynucovaním niečoho, čo už beztak v tlačovom zákone je, ako keby bolo treba neposlušných novinárov „umravniť", zaváňa dobami, kedy pani hovorkyňa ešte ťahala káčera. Ide teda o myšlienky jej šéfa a predsedu vlády tejto krajiny, ktorý okrem iného verejne priznal, ako nepostrehol, že tie časy, ktorými tak zaváňajú mnohé jeho vyhlásenia, už skončili. Skôr ako hrozba pre médiá, sú tak tieto vyhlásenia svedectvom o mentálnej výbave premiéra, ktorý verí, že keď "si platíme verejnoprávne médiá" tak by sa tieto médiá mali k vláde správať inak, ako tie, ktoré neplatíme.
Nezdá sa mi, že toto je cesta pre zlepšenie komunikácie vlády s médiami. Skôr to pripomína vyhlásenie (zatiaľ snáď len studenej) vojny.
