Je to veru srandovná krajinka, toto naše Slovensko. Nepoznám v Európe, možno ani na svete demokratickú krajinu, kde by sa naraz toľko rôznych udalostí pokúšalo zničiť vám bránicu. Teda pokiaľ by to nebolo do plaču. Vtedy by to bolo na smiech.
Z toho, čo zatiaľ vidíme to vyzerá (okrem iného) asi takto:
Partička kamarátov (a kamošiek z jednej kancelárie) práve dokončuje privatizáciu slovenskej justície. Otázka na etický kódex sudcu, zodpovedaná negatívne, ako vstupenka do klubu vyvolených talárnikov, tupé a sprosté ohováranie kolegov, ktorí sa vzopreli. Ignorovanie faktu, že už len toto správanie by malo kvôli ničeniu vážnosti sudcovského úradu viesť k vyzlečeniu z talára. Samovražda sudcu, ktorého dostatočne zadupali do zeme a zničili mu úplne všetko, prácu, rodinu, povesť a prečo? Bol proti. To dnes na Slovensku stačí.
Človek, ktorý pomáhal zatušovať krádež dokumentov ŠtB svojou nečinnosťou a bol preto vyhodený z miesta generálneho prokurátora, má tú drzosť spochybňovať kohokoľvek, koho parlament právoplatne zvolil za kandidáta na túto ním tak potupne opustenú funkciu. A keď už mu tečie do topánok, lebo by servilný ústavný súd v akomsi ošiali ústavného konformizmu mohol rozhodnúť, že ho vymenovať musí, pribehne na pomoc druhý expert na právo v kresle premiéra a vyhlási, že právoplatne zvolený kandidát už nie je kandidát. Lebo prezident povedal. A basta. Že mu na to nikto nedal oprávnenie? Koho to zaujíma?
Na samotnej generálnej prokuratúre sa ešte stále pregrciava a pretrtošieva jej bývalý šéf, ktorého si tam drží jeho bývalý podriadený, dnes jeho formálny šéf. Ten si zas občas v kruhu podobne postihnutých kamarátov zažartuje v modrých slúchadlách, ale veď o nič nejde a budeme sa súdiť, to všetko je len fotomontáž a sprosté ohováranie. Kamarát z najdrahších, známy termostatový kameraman vybaví ostatné. Na kameramanovu oslavu kľudne príde kandidátka na županku, veď sú kamaráti a orgány činné v trestnom konaní (čítaj - pregrciavač a jeho šéf), určite úplne nezávisle a nestranne posúdia obvinenia voči kameramanovi. Tak čo, žiaden problém.
Vojenskí špióni sú vlastne taká malá realitka, ako sa ukazuje, okrem ochrany armády sa venovali hlavne kšeftovaniu a kradnutiu, to všetko samozrejme prísne tajne. Preto to nikto nikdy nemá šancu vyšetriť, odtajnením by náš štát, alebo aspoň jeho armáda okamžite zanikli. Hlavne že ministra, ktorý to napriek všetkému chcel nechať vyšetriť, vyzvali poslanci SMERu, aby vyvodil politickú zodpovednosť. Pochopiteľne, čo si to dovoľuje, nechať niečo vyšetrovať? Na Slovensku?
Minister vnútra si vymyslí novelu, ktorou naštve ľudí a potom pribehne do televízie a slovnou hnačkou sa snaží umlčať oprávnené otázky, že načo je právny predpis, keď sa jeho dodržiavanie nevymáha. Celý čas je vidieť, že sa bojí, aby sa niekto neopýtal, aké to má napríklad dopady na fikciu doručia podľa OSP, ak teda štát vie, kam má doručovať (jarná lúka pod Nangaparbatom a podobne). Buď by ako právnik musel povedať, že žiaden, alebo by musel priznať, že napriek tomu, že je právnik, netuší, čo to fikcia doručenia je. Ale vďaka siahodlhému opakovaniu stále tých istých irelevantných fráz sa nikto opýtať nestihne.
A opozícia? Aká opozícia? Videl niekto niekde nejakú? V situácii, kedy by Fico robil tlačovky aspoň dvakrát denne, je najdôležitejšie nosenie čokolády do parlamentu a vykrikovanie o jeho posvätnosti, návrhy nezmyslov v jedinej snahe - zaujať Panelákom a Modrým z neba prejedeného diváka niektorej súkromnej televízie. Prípadne veľmi dôležitá agenda školských uniforiem a zákazu šperkov na školách. Keď už bulvarizované mienkotvorné denníky odmietajú podobné nezmysly publikovať, či na ne dokonca reagovať, vždy sa nájde nejaká opozičná strana, ktorá sa asi sekundu potom, čo vyhlási, že sa nikdy nerozpadne, rozpadne aspoň na dve časti. Aby sme nezabudli na vlastné rady, stále platí, že len OKS sa podarilo naraz kandidovať na kandidátkach troch rôznych strán, toto prvenstvo len tak ľahko nikto nepredbehne. Voliči mali síce nakoniec na výber len z dvoch, ale kto už môže za to, že neodhadol Matoviča?
Platformy, iniciatívy, dohody, Alfa, Beta, Gama, Stará, Nová a Najnovšia väčšina, hryzú sa medzi sebou a akoby stále nechápali, že ak sa nedohodnú, nevyhrajú. Dávno zabudli, čo bolo treba v roku 98 na porážku Mečiara, zdá sa, akoby im nedochádzalo, že 20 predsedov a 16 kandidátov na lídra pravice je na smiech a pomáha jedine Ficovi.
V tejto našej krajinke stagnuje hospodárstvo, stúpa nezamestnanosť a vláda a jej kamaráti sa stále správajú ako na nikdy nekončiacej žúrke, ktorú len treba za každú cenu udržať v chode. Aby nedošlo na opicu ešte počas volebného obdobia. Za cenu budúcnosti, za cenu nezmyselných eurofondov, či dotácií na zachovanie pracovných miest ziskovým firmám, ktoré by aj tak neprepúšťali. Za cenu projektov, na ktoré ako štát nemáme, ale veď nevadí, požičiame si, splácať budú občania, dávno potom, čo tí, čo si za nich a na ich účet požičali, odídu. Zvýšili dane, znížili šancu niečo málo si našetriť na dôchodok, škrtia živnostníkov, podnikateľov a robia zle zamestnancom, napriek plamenným rečiam o ich ochrane.
Ale ani to nie je hlavný problém. Problém nie je Fico, Gašparovič, Kaliňák, Macejková, či Trnka. Problémom sú občania tohto štátu, ktorí sú tak naivní, hlúpi, alebo dôverčiví, že im, alebo tým, ktorí ich menujú, dali svoje hlasy vo voľbách. To je základný problém Slovenska. Zúfalý nezáujem o to, čo politici skutočne robia, absolútna neochota pochopiť aspoň základné princípy fungovania štátu. A veľmi nebezpečný nedostatok pamäte. Aké je z toho východisko? Neviem. Naozaj neviem. Možno to viete vy.
Už na začiatku som písal, že to nebude veselé čítanie. A vidíte, neklamal som. Pravda totiž v tejto našej srandovnej krajinke vôbec nie je veselá.
