Keď si čítam stránky vtedajšej Smeny, sú plné jednoty, odhodlania ale napríklad aj prejavu súdruha Husáka na mimoriadnom zjazde KSČ. Všetci sú proti okupácii, nikto nepomáha okupantom, nikto nie je ochotný kolaborovať.
Stačilo málo. Ani nie o rok sa už začínalo objavovať dosť tých, ktorí sa prispôsobili, mnohí viac, než bolo pre "normálny" život potrebné. Tá toľko ospevovaná jednota bola preč. A súdruhovia, ktorí najrýchlejšie pochopili, že to v roku 1968 naozaj bola kontrarevolúcia, sa mali najlepšie. Obrátili kabáty, stiahli hlavy medzi plecia a potichu, alebo hlasnejšie, na čele so súdruhom Husákom, vrchným obracačom kabátov, začali súdiť tých, čo nestihli, alebo nechceli obrátiť, ani kabát, ani svoje presvedčenie. Pravda, nešlo už o väzenie, či nebodaj šibenicu, "len" o budúcnosť, v práci, detí, príbuzných. Súdruhovia preverovali a preverení sa mali dobre.
Zdalo by sa, že rokom 89 a pádom režimu sa táto doba skončila. Oficiálne áno, neoficiálne trvá ďalej. Ďalej funguje jánabráchovstvo, ďalej platí, že kto nekradne..., že čím bližšie k moci, tým lepší kšeft, vykrádanie štátnej pokladnice dosahuje miery za komunistov nevídanej, lebo demokratické inštitúcie, obsadené totaliťákmi a kamarátmi zlodejov nemôžu fungovať.
A tak sa stalo, že mi nedávno mentálny potomok týchto súdruhov, inak dnes štátny tajomník na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, súdruh Braňo Ondruš do očí tvrdil, že za socializmu bolo lepšie. A že treba chrániť úbohých pracujúcich, ktorí trpia v hnusnom kapitalizme. A nech sa pozrieme do Rakúska alebo do Švédska, akú ochranu majú pracujúci tam. A aké výhody.
Nuž, majú. Ich krajiny totiž nedevastoval 40 rokov komunistický režim. V ich krajine žiadna politická strana nepopravovala ľudí za iný názor. V ich krajine nikto opakovane neokrádal vlastných občanov o úspory, podniky, súkromné vlastníctvo. V ich krajine nikto nevyhnal ľudí z pôdy, na ktorej po generácie pracovali. V ich krajine sa dodnes rešpektuje súkromné vlastníctvo a ak sa príde na to, že niekto klamal, kradol a podvádzal, má veľmi malú šancu na zvolenie do akejkoľvek verejnej funkcie, počínajúc miestnym spolkom dobrovoľných hasičov, o politike ani nehovoriac. Pretože občanov týchto krajín nikto 40 rokov nepripravoval o slušné vzdelanie a pravdivé informácie, nikto im nevyplachoval mozgy nezmyslami o spravodlivom rozdelení bohatstva medzi všetkých. Občania týchto krajín aj z pozorovania krajín, ako je tá naša, vedia, že komunistami deklarovaná (a nikdy nesplnená) snaha o bohatstvo všetkých vedie k jedinému - k chudobe väčšiny a bohatstvu mocných a ich kamarátov.
Predaj poistného kmeňa, strategické projekty, nákupy za neuveriteľné ceny, kritika nízkych cien za cesty a mnohé ďalšie ma utvrdzuje v tom, že sme skutočne niekde úplne inde, ako Vami spomínané Rakúsko, alebo Švédsko súdruh Ondruš. Toto nie je ani len banánová republika, to by bola urážka banánov.
Rusi síce v roku 1991 odišli, ale tu, u nás, stále platí to smutné Krylovo "Tak vás tu máme bratři..."
