Vláda srandistov

 Pozrime sa na to podrobnejšie.
 Minister Valentovič najprv s pomocou svojej hovorkyne takmer nepustí občanov do verejných priestorov ministerstva, pani hovorkyňa perlí priamo pred televíznymi kamerami. Povzbudený úspechom hovorkyne sa minister sám snaží o frašku v podobe tvrdenia, že dostáva denne možno desiatky listov, kde ho občania žiadajú, aby zrušil zdravotné poisťovne a zriadil len jednu, tú najmúdrejšiu a najspravodlivejšiu, čiže štátnu. Ako sa ukazuje, minister zrejme vidí nie dvojmo, ale hneď stonásobne viac, tých sedem listov, ktoré v tejto veci za dva mesiace dostal, by sa muselo znásobiť 84x, aby ich bolo aspoň desať denne. Minister je ale v riadení zdravotných poisťovní naslovovzatý odborník, už sa mu jednu štátnu zdravotnú poisťovňu podarilo priviesť na pokraj krachu, tak prečo to neskúsiť znovu a tentokrát bez konkurencie? To len bude srandy!
 Ale Valentovič nie je jediným komikom v tejto vláde. Minister Vážny zrejme nechtiac označil svojho šéfa za niečo iné ako človeka, keď povedal, že „človek mieni, premiér mení". Netuším, akým živočíšnym druhom je teda náš súčasný premiér (možné úvahy pozri nižšie), v každom prípade sa minister Vážny zaradil medzi tých, čo prispievajú k dobrej nálade obyvateľstva.
 Ministerku Tomanovú už jeden novinár označil za bytosť z inej planéty, podrobnejší pohľad na návrhy z dielne jej ministerstva naozaj túto tézu podporujú a evidentná neschopnosť rozlišovať pojmy od dojmov by tomu tiež nasvedčovala. Smiechu sa z jej návrhov nemôžu zdržať najmä podnikatelia, teda skupina ľudí, na ktorú vláda, zastúpená pani ministerkou a mohutne podporovaná vernými odbormi, oficiálne vyhlásila poľovnú sezónu.
 V ostatných dňoch sa zas blysol minister Jahnátek, predviedol národu, že táto vláda má naozaj záujem riadiť život svojich občanov pevnou rukou takmer pri všetkom. Prečo by práve korupcia mala zostať výsadou súkromníkov, štát to dokáže tiež! Pán minister sa správne rozhodol túto oblasť činnosti tiež zoštátniť, kam by sme to prišli, keby štát nedokázal korumpovať lepšie ako súkromný sektor? Štát predsa dokáže lepšie čokoľvek si zmyslí.
 No a samozrejme neslobodno zabudnúť na premiéra, ktorý v snahe baviť obyvateľstvo nestráca svoju vedúcu úlohu. Nebude robiť nikomu pudlíka, on radšej ratlíka, aspoň tak vyznievajú reči o harmonizácií daňových základov. Nebude podliehať nátlaku pri presune vojakov v Afganistane, aby následne tých vojakov predsa len presunul. Čo budú robiť na bezpečnom letisku, kde ich nikto nepotrebuje, už nevysvetlil, hlavne že tak nejak po slovensky je aj NATO sýte, aj verejná mienka zostala celá. Akurát je z pudlíka, či ratlíka mexický naháč (majitelia zmienených plemien nech mi odpustia). O ďalších perlách tohto prvotriedneho zabávača ani nehovorím, čakanie pred Kaddáfího stanom síce trošku pripomínalo púštnu blchu, ale len trochu, takže to nie je úplne isté a hlavne už ide o úplne inú triedu živočíchov.
 Ak by blaho občanov tohto štátu naozaj záviselo len od toho, či sa dobre zabávajú, tak už dnes sme v pohode predstihli najbohatšie krajiny sveta. Niekde sa ale asi stala chyba, pretože ten pozitívny účinok nejak nevidno a stále nemáme životnú úroveň Švajčiarov, či Luxemburčanov.
 Nebude to tým, že všetky vyššie uvedené pokusy o humor sú skôr do plaču ako na smiech?