Skúsme si predstaviť, že by sa na Slovensku našiel prokurátor, ktorý by mal odvahu žalovať šéfa (síce neformálneho, ale zato jasného), hoci aj tej najmenšej koaličnej politickej strany. Skúsme si predstaviť na Slovensku sudcu, ktorý by vyslovil taký rozsudok, ako to urobil český sudca Šott v prípade Bártu so Škárkom. Že to nejde? A v tom je ten problém.
Politici na oboch stranách Moravy nie sú až tak rozdielni. Dokazuje to aj samotný Vít Bárta, ktorý ešte večer pred rozsudkom vyhlasoval, že aj v prípade neprávomocného odsúdenia odíde z politiky a dnes už hovorí o tom, že myslel len z tej vysokej a že byť poslancom vlastne žiadna vysoká politika nie je. Asi ani post hejtmana, na ktorý sa chystá kandidovať. Niečo, čo je dôverne známe aj tu u nás, na Slovensku. Spomeňme len Figeľov byt, alebo Ficovu Coca Colu.
Ten zásadný rozdiel medzi krajinou na západ od nás a Slovenskom je v tom, že tu u nás, na Slovensku, by veci nikdy nedospeli tak ďaleko. Prokurátori pod vedením Trnku a jeho "šéfa" Tichého vedia, čo sa patrí, a ak náhodou nie, Štefan H. na Najvyššom súde zariadi potrebné.
Bohužiaľ, pre väčšinu sú dôležitejšie "istoty". Jednu istotu máme určite. A síce tú, že na Slovensku tak skoro politika pred súdom, nieto ešte za mrežami, určite neuvidíme.
