Zlodeji, či babráci?

 Ak sa v prípade odstupňovaného znižovania odpočítateľnej čiastky dá hovoriť o treste za úspech a o tom, že ľudia z tejto príjmovej skupiny si to môžu dovoliť, v prípade zmeny parametrov druhého piliera si musíme na rovinu povedať, že je to bohapustá krádež.
 Krádež prostriedkov, ktoré si jeden a pol milióna občanov na Slovensku rozhodlo odložiť, aby mali slušnú a zabezpečenú starobu. Prostriedkov, ktoré je možné dediť a teda predstavujú naozaj majetok tých, ktorí si na dôchodok sporia.
 Zmena parametrov systému, ktorý je rozbehnutý a do ktorého vložila dôveru viac ako tretina občanov tejto krajiny je podvodom, porovnateľným s kauzou invalidných dôchodkov. Aj tu boli ľuďom zmenené podmienky za „pochodu“, už priznané dôchodky boli rušené a ľudia sa zrazu ocitali v zúfalej situácii. Ústavný súd rozhodol, že to bolo protiústavné.
 My, čo sme sa rozhodli postarať sa o svoju starobu aspoň čiastočne sami a sporíme si na svoj dôchodok, sme v podobnej situácii. Všetci, ktorí majú viac ako 25 rokov budú mať smolu, znížené prostriedky na dôstojnú starobu jednoducho nebudú stačiť. Plány a výhľady, z ktorých sa pri rozhodovaní o vstupe do druhého piliera vychádzalo, nebudú mať cenu ani toho papiera, na ktorom boli vytlačené. Toto protiústavné nebude?
 Zmeny v systéme dôchodkov a najmä takéto zmeny by nás mali viesť k maximálnej ostražitosti. Nie je to tak dávno, keď komunistický režim, s ktorým súčasný predseda vlády nemá žiadny problém, zrušil zo dňa na deň všetky penzijné a dôchodkové poistenia, na ktoré si ľudia roky a desaťročia prispievali. Spolu s menovou reformou tým z mnohých ľudí urobil žobrákov.
 Ficova vláda sa zatiaľ nechystá druhý pilier rušiť. Ale známou salámovou metódou sa k tomu môže kľudne dopracovať. Teraz zníženie z 9% na 6%, prečo nie o rok z 6% na 3%? A o dva roky prípadne schválenie zákona, ktorým sa druhý pilier zruší a všetky penzijné fondy prevedú späť do Sociálnej poisťovne? Najmä v situácii, kedy demografický vývoj a odmietanie dotovania prvého piliera z mimorozpočtových zdrojov (privatizácia, podpora podnikania a z nej plynúca zvýšená zamestnanosť a teda aj odvody) vedú priamou cestou k jeho kolapsu, ktorému bude treba za každú cenu zabrániť?
 Socialisti v snahe naprávať krivdy sveta vždy tvrdia, že bohatí sa majú podeliť s chudobnými a to nie na základe dobrovoľnej solidarity, ale na základe rozhodnutia múdrej socialistickej vlády, ktorá najlepšie vie, čo je pre ľudí dobré a ktorí sú tí, ktorým treba brať a ktorí sú tí, ktorým treba dávať.
 Smutné je, že to nie je pravda. Všade tam, kde chce vláda „zabezpečiť“ blahobyt pre všetkých, dosiahne skôr či neskôr opak. Bohatí schudobnejú, alebo odídu a chudobní nezbohatnú. To nie je teória, to je dejinami overená prax.
 Treba len veriť, že aspoň tí voliči SMER-u, ktorí si sporia na dôchodok, konečne pochopia, že toto nie je sociálna vláda, ale vláda chmatákov, ktorej nedajú spať peniaze, na ktoré nemá dosah a nemôže o nich rozhodovať a vláda babrákov, ktorí v snahe plniť nesplniteľné a zaplatiť nezaplatiteľné urobia zo zúfalstva aj podraz voči veľkej časti vlastných občanov.