Veď časy, kedy stáli učitelia a rodičia na jednej strane "barikády" sú dávno preč. Časy, kedy hrozba pozvania rodičov do školy skutočne fungovala. Časy, kedy mali učitelia, síce nie vždy vedomosťami a prístupom k žiakom zaslúžený, ale predsa len rešpekt.
V dobe, kedy rodič ide do školy skôr vynadať učiteľovi, v dobe, kedy majú niektorí žiaci vyššie vreckové, než je plat ich učiteľa, v dobe, kedy doma bez problémov môžu počuť nadávky na učiteľov, alebo možno iba obyčajný súhlas s vlastnými sťažnosťami na nich, sa nemožno čudovať, že sa, iste ako extrém, stane niečo také, ako sa stalo teraz.
Viem, že možno neprípustne generalizujem, že nie všetci rodičia a ani všetci žiaci nie sú takí. Ale celková situácia, ak chcete, nálada, je v školách taká, ako píšem vyššie. Smutný prípad z Čiech je podľa mňa toho dôkazom.
Chystá sa tu štrajk učiteľov. Nie som veľký zástanca štrajkov, ale uznávam, že sú situácie, kedy nezostáva ich aktérom žiadna iná možnosť.
Ak nám nie je jedno, ako budú vyzerať ďalšie generácie, ak nám nie je jedno, či tu vôbec vznikne nejaká intelektuálna elita, ktorá dokáže našu krajinu posunúť ďalej (lebo len elity majú túto schopnosť, ak sú dostatočne kvalitné), tak by sme mali trvať na tom, že práve učitelia by mali byť jednou z tých kategórií štátnych zamestnancov, na ktorej sa nesmie šetriť.
A od ktorej máme potom právo požadovať skutočnú kvalitu. Alebo je nám to, ako rodičom, jedno?
