O historickej pamäti

 Začína sa to obvyklou vetou: „Pamätáš sa, keď...?“ a pokračuje často dlho do noci. A nie sú to len príjemné spomienky, o ktorých hovoríme. Nežili sme na obláčiku č.7 a tak ako všetci sme si museli všeličo preskákať ...
 Možno by sa dalo povedať, že je to zbytočné, že treba žiť pre budúcnosť a nestarať sa o to čo bolo. Ale nám tieto „vykopávky“ dávajú niečo, čo je pre nás veľmi dôležité - potvrdenie identity, toho kým sme, čo sme prekonali, zvládli, dosiahli, alebo neprekonali, nezvládli a nedosiahli. Vždy nám to ale dá silu ísť ďalej a pokračovať vo všetkom, čo považujeme za správne a potrebné a umožňuje nám to taktiež vidieť súčasné problémy v správnom, nezveličujúcom svetle.
 Občas počúvam, že my Slováci nemáme historickú pamäť. Obávam sa že je to pravda, ale len čiastočne je to naša vina. Nikto doteraz neprejavil vážny záujem o minulosti nielen hovoriť, ale ani ju nejakým spôsobom objektívne spracovať a hlavne pútavou formou podať. V Nemecku (aspoň v tom vtedy západnom) a neskôr aj v Rakúsku sa dôsledne snažili osvetliť a spracovať aj tie najtemnejšie stránky histórie.
 Mnohí z nás, ktorí mali možnosť sledovať pred rokom ´89 rakúsku verejnoprávnu televíziu ORF, zrejme sledovali dokument s názvom „Österreich II“ – Rakúsko II o vývoji a vzniku druhej rakúskej republiky v rokoch 1945-1955, kedy sa v Rakúsku končila kontrola jednotiek štyroch víťazných mocností a vláda sa vrátila do rúk rakúskej politickej garnitúry. Dokument bol fascinujúci jednak svojím prevedením (obrovské množstvo archívnych filmových materiálov zo zdrojov po celom svete), jednak tým, že dôsledne hovoril pravdu aj o nepríjemných a bolestných stránkach tej doby. Boli to teda akési celonárodné „vykopávky“. Ich účinok potvrdil aj ohlas divákov, ktorý viedol neskôr k tvorbe „pokračovania“ do minulosti, keď vznikol seriál „Österreich I“ – Rakúsko I, o prvej rakúskej republike. Verím, že veľa Rakúšanov malo po prvý krát šancu dozvedieť sa tak podrobne niečo o svojej minulosti. Okrem nich sa aj zopár Slovákov, Čechov, Maďarov a Slovincov spoza ostnatého drôtu dozvedelo niečo o svojich susedoch a tak trochu aj o sebe.
 Rozmýšľam nad tým, kedy sa slovenská verejnoprávna televízia podujme okrem realizácie Superstar (čo mne osobne inak vôbec nevadí) natočiť nejaké to „Slovensko I, II alebo III“ a konečne sa pokúsi objektívne a pravdivo zodpovedať na otázky čo sme vlastne zač, akí sme boli, čo sme urobili, aj keď sme to robiť nemali a čo sme neurobili, aj keď sme to urobiť mali. Určite by nám to dalo silu napredovať, pocit identity a snáď by nás to zbavilo aspoň niektorých „národných“ neduhov a komplexov.
 Bolo by na čase...