A pochopil som, že je to tá naša typická slovenská povaha. Mňa niekto podviedol, okradol, nezaplatil, takže každý kto má rovnakú prácu je ..., ... alebo ... (ráčte si dosadiť podľa vlastného výberu, zamerania a chuti). Je zaujímavé, že sa táto všeobecná generalizácia týka iba niektorých profesií. Samozrejme sme tu my, podnikatelia, potom lekári, policajti, sudcovia, profesori na vysokých školách a ešte zopár ďalších. Je samozrejmé, že to nikdy nie je profesia, v ktorej pracuje ten ktorý nadávajúci. Len tí ostatní, tí iní sú úplatní, neseriózni, neschopní, a podobne.
Čo keby sme si začali zametať najprv pred vlastným prahom? Keď budem vedieť, že som nikoho nepodviedol, mám uhradené všetky povinné platby, zamestnanci majú svoje mzdy a dodávatelia uhradené svoje faktúry a okrem toho ešte aj, a najmä moji zákazníci sú spokojní, potom môžem od môjho lekára, právnika, daňového poradcu, policajta, ktorý ma kontroluje, alebo trebárs čašníka, ktorý ma obsluhuje, požadovať minimálne rovnakú kvalitu, akú vo svojej práci udržiavam ja. Čím nás bude viac, tým rýchlejšie tí ostatní nebudú mať šancu. A slušne odetí, inteligentne vyzerajúci, ale očividne primitívni páni, budú mať o nepriateľa menej. Snáď...
Dotyčnému pánovi a jemu podobným by som chcel odkázať: Aj psy sú všetky chlpaté. Ale ak si nevšimnete rozdiel medzi pudlíkom a dobermanom, môže sa Vám stať, že Vám po čase bude chýbať kus nohavíc.
Alebo niečo v nich.
