Väčšinu času venoval reportér popisu toho, že je vlastne nezmyslom kupovať pozemky na Mesiaci, pretože je tam príliš teplo, či zima, prašno, nedostatok vzduchu a silné žiarenie, jeden z astronómov popísal (inak veľmi presne a korektne) bezfarebnosť Mesiaca a kontrast s krásou našej Zeme. Ako dôvod, prečo odmietnuť kúpu pozemku na Mesiaci mi to ale pripadalo úplne "mimo mísu".
Takmer nakoniec zaznelo predsa len aj to, na čo som čakal po celú dobu. Prišla reč na zmluvu, ktorá bola podpísaná 27.1.1967, teda v deň, keď zahynuli astronauti Apolla 1 a ktorá je celá venovaná "princípom, ktorými sa budú riadiť štáty pri výskume a využívaní vesmírneho priestoru, vrátane Mesiaca a ostatných nebeských telies". Ide teda o zmluvu, ktorá sa týka celého vesmíru, s výnimkou našej materskej planéty.
Hovorca ministerstva spravodlivosti nie celkom presne odcitoval článok II, ktorý doslovne hovorí: „Okolitý vesmír, vrátane Mesiaca a ostatných nebeských telies, nie je predmetom štátnych záujmov nárokovaním suverenity v záujme využitia, alebo obsadenia, alebo z akýchkoľvek iných dôvodov"
Preložené do ľudskej reči to znamená asi toľko, že si nikto nemôže nárokovať akékoľvek práva k akémukoľvek kúsku okolitého vesmíru (s výnimkou Zeme) a teda si ani nemôže uplatňovať práva k pozemkom na Mesiaci.
Základným pravidlom v obchode ale je, že každý môže predávať len to, k čomu má nespochybniteľné práva. Platí to jednoznačne aj pri nehnuteľnostiach akéhokoľvek druhu. Zákony, aj medzinárodné dohovory hovoria v tomto prípade jasnou rečou. Nikto sa ale predavačov pozemkov na Mesiaci neopýtal, od čoho odvodzujú právo, tieto pozemky predávať. Kto ich tým poveril a ako doložil svoje vlastnícke práva k predávaným nehnuteľnostiam?
Ďalším argumentom, ktorý podľa mňa v príspevku chýbal, je fakt, že v celých dejinách ľudstva si akékoľvek územie mohol oprávnene nárokovať najskôr ten, kto naň vstúpil. Neviem o tom, že by ktokoľvek z tých, čo predávajú pozemky na Mesiaci, skutočne aj na Mesiaci bol a teda mal aspoň teoretické právo označovať akúkoľvek časť jeho povrchu za svoj majetok. Mená 12 mužov, ktorí na Mesiac fyzicky vystúpili, sú dostatočne známe, pochopiteľne nikto z nich si žiadne majetkové nároky nerobil. A to tu veľkoryso pominiem fakt, že tých 12 mužov letelo na Mesiac za peniaze amerických daňových poplatníkov, takže boli vlastne "vládnymi agentami" a nie súkromnými osobami na dobyvateľskej výprave.
Ak ale nikto nemá „list vlastníctva" k pozemkom na Mesiaci, ako ich môže predávať? Ak medzinárodná zmluva, ktorú podpísalo vtedajšie Československo a teda na základe prevzatia zmluvných záväzkov bývalej federácie aj Slovensko, hovorí, že okolitý vesmír so všetkým, čo v ňom je, si nemožno nárokovať ako vlastníctvo, územie, či majetok, ako je možné, že tu dnes behajú ľudia a predávajú čosi, čo im nepatrí, ľuďom, ktorí kúpou niečoho takého jednak nič nezískajú a jednak porušujú túto zmluvu?
Keby totiž pán redaktor čítal zmluvu ďalej, tak by zistil, že podľa článku VI sú podpísané štáty zodpovedné za všetky aktivity svojich inštitúcií, či už vládnych, alebo mimovládnych, ako aj svojich občanov. Z tohto pohľadu ma prekvapil aj postoj hovorcu ministerstva spravodlivosti, ktorý tvrdil, že sa vlastne nič nedeje a je na ľuďoch, za čo sú ochotní zaplatiť. Slovensko totiž podľa vyššie uvedeného článku VI zodpovedá aj za aktivity fyzických a právnických osôb so sídlom na svojom území a je povinné autorizovať a kontrolovať ich aktivity počas celej doby. Zaujímalo by ma, kto a kedy si žiadal autorizáciu podľa tejto zmluvy, kto, kedy a komu ju udelil a kto aktivity v tomto smere na Slovensku kontroluje. Otázky, ktoré ale pána redaktora nenapadli.
Neprekvapuje ma, že sa nájdu podvodníci, ktorí sa snažia nadšencom a naivným predať niečo, čo im nepatrí. To sa stáva pomerne často. Neprekvapuje ma ani, že im na to niektorí ľudia naletia. To sa stáva takmer rovnako často.
Čo ma rozčuľuje je, že reportér STV, robiaci reportáž o téme, ktorá je síce trochu exotická, ale nesie v sebe mnoho tak typického pre dnešnú dobu, zostane úplne na povrchu a ani ho nenapadne analyzovať problém trochu hlbšie.
Napríklad povedať niečo o tom, ako sa tu neustále objavujú noví a noví podvodníci, ktorí na neznalosti ľudí zarábajú nečestne. O tom, že keby aj hneď zajtra začali ľudia lietať na Mesiac za pár korún, nikto by ich majetkové nároky neuznal. Oficiálne totiž neexistuje a podľa zmluvy ani nikdy nebude existovať niečo také, ako mesačná vláda, alebo mesačný kataster nehnuteľností. Kde a u koho by si teda mohli svoje nároky uplatniť?
Alebo sa pýtať sa kompetentných, či im nevadí, že sa tu porušujú medzinárodné zmluvy, ku ktorých dodržiavaniu sa Slovensko, ako nástupnícky štát bývalej federácie, zaviazalo.
Namiesto toho kvázismiešne animácie s oplotenými pozemkami mesačného povrchu a vyhradených parkovísk, s "odporúčaním", vymáhať parkovné za LRV (lunar roving vehicle - tie v príspevku spomínané "odparkované dopravné prostriedky") od NASA...
Plytký, nič nehovoriaci príspevok, ktorý ale nezabudne spomenúť, ako Monika Flašíková-Beňová darovala (evidentne z recesie) Fedorovi planétu. Skutočne reportáž hodná verejnoprávnej televízie a relácie, ktorá ešte nedávno bola považovaná za investigatívnu žurnalistiku. Podľa tohto príspevku išlo skôr o bulvár v life-stylovom magazíne, ako o prácu seriózneho a problematike rozumejúceho reportéra.
Škoda, bola to kedysi dobrá relácia.
