Veru tak, to môžu povedať napríklad aj morské uhorky Scotoplanes globosa, ktoré po anglicky nazývame sea pigs, i keď nejde o morské prasiatka. Sú to ružovkasté zvieratká so zaujímavými kožnými výrastkami, ktoré im pomáhajú prechádzať sa po morskom dne. Tieto stvorenia, ako aj iné morské uhorky, by neprešli konkurzom na film Human Centipede (Ľudská stonožka) v živom stave, lebo dýchajú cez ten istý otvor, ktorým kakajú. Áno, a aby toho nebolo dosť, ich tráviacu trubicu uvidíte už z diaľky cez jej mierne priehľadné telo. Morské uhorky rodu Scotoplanes si napomáhajú k jedeniu chápadielkami, ktoré vám môžu pripomenúť krtka z predchádzajúceho článku tejto série . Rovnako ako veľa iných priehľadných morských zvieratiek, aj tieto žijú v enormných hĺbkach (6000 metrov pod morom) a živia sa morským snehom, alebo teda pozostatkami živočíchov, ktoré padajú na dno. Sú vyberavé, zjedia iba tie najčerstvejšie pozostatky. Na dne oceánov ich uvidíme v hojných počtoch od 100 po 1000 jedincov pokope . Od počtu jedincov v húfe závisí aj ich veľkosť. Čím ich je viac, tým sú menšie. Logicky. Oh, a nemožno zabudnúť pripomenúť, že vo veľkom množstve týchto nešťastlivcov vyrastajú hrôzostrašné ulity slimákov alebo kôrovce- tomu sa hovorí bolestivý parazitizmus.Hlboko v chladných a temných vodách sa však stretávame s rôznymi priehľadnými stvoreniami, o ktorých sa nám dávnejšie ani nezdalo. Rovnako ako tieto „prasiatka“, aj tie sa živia prevažne pozostatkami, ktoré dopadajú na dno z menších hĺbok. Medzi tie patrí napríklad aj zaujímavá žiarivá kreveta , ktorá dokonca vypúšťa svoju bioluminescentnú látku, keď ju napadne predátor. Tým pádom ho v temnotách zmätie a bez problémov utečie. Ale keď ju priláka na svoju žiarovku hrozivá ryba z čeľade Lophiiformes, o ktorej som písal v druhom blogu o mimikry, jej zvláštna svetielkujúca tekutina jej môže byť zbytočná. Zaujímavým exemplárom sú však ryby, ktoré sú jedinými stavovcami, ktorých krv neobsahuje hemoglobín- kyslík absorbujú cez pokožku rovno z vody. Patria do čeľade Channichthyidae a priehľadné sú v štádiu larvy ako mnoho iných rýb a morských stvorení.Ale pre mňa najfascinujúcejšími priehľadnými stvoreniami sú medúzy, a priznajme si, nie je na nich často čo považovať za nádherné- ale stále sú fascinujúce. Väčšinou sa jedná o obrátené sáčky, z ktorých trčia akési špagátiky, alebo sú to obrátené sáčky s riadne veľkým karfiolom uprostred, či majú na spodku upevnenú jemnú pneumatiku. V tomto blogu si však predstavíme iba dve „nepravé“ medúzy. Anglický názov prvej, sea wasp nám iba napovie, že Chironex fleckeri má svoju zbraň. Nepatrí medzi medúzy ( Scyphozoa ), ale medzi štvorhranky ( Cubomedusae), ktoré sú vlastným medúzam veľmi podobné. Majú štyri strany, preto sa nazývajú štvorhrankami, a i keď ich telo meria do dĺžky maximálne 20 centimetrov, ich chápadlá môžu merať až tri metre . Prečo sú zaujímavé? Ako aj iné medúzy, ich chápadlá sa skladajú z tisícok bodavých buniek, ktoré sa aktivizujú pri kontakte s inými chemikáliami na pokožke živočíchov. Dlhé roky nikto nevedel prečo umiera vo vode toľko plavcov, nakoľko sú medúzy tak priehľadné a ich vlastná farba je veľmi, veľmi jemne modrá. Jediný kontakt s chápadlom znamená smrť do 3 minút. Jedinec ma v sebe toľko jedu, koľko by bolo treba na usmrtenie 60 dospelých ľudí. Bodnutia tejto medúzy majú za následok poškodenie činnosti srdca, nervov a taktiež poškodzujú pokožku. Našťastie sa však s dnešnou medicínou smrti dá vyhnúť, pokiaľ kontakt a jed nebol natoľko silný. Existuje však ďalšia štvorhranka, ktorá je podobne nebezpečná... a to je veľká iba ako priemerný necht na palci. Irukandji - tento malý bastard a príbuzný hore spomínanej osy je taktiež Austrálčan. Jeho bodnutie prinútilo lekárov pristúpiť k upokojeniu pacientov nevídanými dávkami morfia. Jed tejto malinkej medúzy je tak silný, že spôsobuje neuveriteľné bolesti po dobu niekoľkých hodín. Niet divu, že ju nechceme medzi výherkyňami tejto súťaže. Vynorme sa však z vody a predstavme si žabičky, ktoré relatívne v súťaži participovať mohli, ale potom sa zistilo, že majú temnú stránku (alebo teda, skôr priehľadnú)- ukazujú svoje vnútornosti priveľmi často... neustále! Jedná sa o „sklené žaby,“ niektoré členky čeľade Centrolenidae. Sú to stvorenia aktívne v noci a cez deň zostávajú zamaskované na spodnej strane listov. Síce ich sfarbenie zhora je väčšinou svetlozelené a nádherné, zospodu sa môžeme na ich anatómiu ako laici pozrieť i bez pitvy . A preto uznajme, ani jedna z našich modeliek by sa nemusela svojimi vnútornými orgánmi pýšiť- nie je to príliš sexy.
Zdroje obrázkov:
