Začiatky života na Zemi sa pripisujú oceánom a teda evolúcia v praxi začala práve tam. Enormné množstvá živočíšnych a rastlinných druhov sa odvtedy zrodili a vyhynuli, niektoré prežívali dlhšie, niektoré kratšie a niektoré z tých starších stále prežívajú. Cenzus z roku 2010 informuje, že existuje skoro 250 000 známych druhov, ktoré žijú v oceánoch, nuž neuveriteľné množstvo organizmov stále čaká na moment, kedy budú „objavené.“
V temnotách oceánov žijú legendárne stvorenia, ako napríklad obria chobotnica, ktorú len prednedávnom zachytili japonskí vedci prvýkrát vo svojom prirodzenom životnom prostredí.
V takýchto temnotách sa vyskytuje aj monštruózna ryba, známa aj z filmu Hľadá sa Nemo. Z radu čertotvaré (Lophiiformes) žije jedenásť čeľadí v hlbokých vodách (Ogcocephalioidei). Sú to ryby nevýraznej farby s veľmi krehkou pokožkou, z ktorej sa pri ich lovení dokážu nedobrovoľne zvliecť. U týchto rýb dochádza k takzvanému agresívnemu mimikry, čo v prírode jednoducho a v skratke znamená, že okolité organizmy podvedú zvláštnymi prejavmi, aby si na nich mohli pochutiť, alebo ich len zabiť. Tak konajú najmä samičky týchto rýb. Na hlave majú návnadu, ktorá sa celkovo skladá z: illicum (tyčka) a esca (z lat. návnada). Esca je v ich prípade vačok, v ktorom žije zhluk žiarivých baktérií.
V takej hĺbke je neskutočná tma a tieto ryby nie sú aktívni lovci. Niečo tak jagavé priláka malé a veľké živočíchy- keby však videli samotnú rybu, asi by utekali kade ľahšie. Na veľkosti všetkým druhom tejto ryby nezáleží, ústa majú obrovské, zuby ešte väčšie a ani ich partneri nie sú práve, ehm, obri (až 40krát menší).
Niektoré druhy týchto nekrásavíc majú však dokonca také lákadlá, ktoré sa podobajú menším živočíchom, napríklad krevetám. Linophrine, taktiež druh čertotvarých z hĺbok oceánu, nemá návnadu len na hlave, ale taktiež jej trčí obrovský svetielkujúci útvar zo spodnej čeľusti.
Aby toho nebolo dosť, samičky týchto rýb sú tak dominantné, že ich oveľa menšie samčeky sa podradia absolútne, a vzdajú sa života výmenou za udržanie potomstva, ako to vidíme aj v tomto vtipnom videu. U väčšiny druhov týchto rýb dochádza k enormnému pohlavnému dimorfizmu, teda rozdielu medzi pohlaviami. Samičky druhu Gigantactis dokážu dorásť do dĺžky 40cm, pričom ich samčí partneri iba do 2cm.
Rad Lophiiformes však neskrýva iba tieto, reálne škaredé (ale pre mňa nádherné, beštie z temnôt. Nepekné beštie z tohto radu žijú aj v menej hlbokých vodách; sú rôznych tvarov a disponujú zvláštnym batesovym a agresívnym mimikry. Čeľaď Antennariidae sa vyskytuje pri koralových útesoch a síce nie sú nádherné, ich vzhľad je všakovaký, no hlavne ohurujúci. Predstavte si, že ste malý morský živočích a plávate si medzi koralmi (Anthozoa). Všimli by ste si týchto predátorov?
Ryby z čeľade Antennariidae sú typické svojou rôznorodosťou, čo sa týka farieb, výzoru, veľkosti (5-38cm) a formy lákadla. Niektoré druhy majú návnadu v tvare malej rybky, krevety alebo morských červov. Čo je však ešte fascinujúcejšie- dokážu imitovať aj ich pohyby, čím teda k sebe nalákajú kadečo. A vtedy, v pravom momente- chňap!
Keď už sme pri koralových útesoch, nesmiem zabudnúť spomenúť úžasné mimikry morského koníka Hippocampus bargibanti. Títo krásavci žijú v okolí koralového trojuholníka v juhozápadnej Ázii, hlavne pri koraloch rodu Muricella.
Dôvod prečo je tomu tak nemôže byť jednoduchšie vysvetliť: stačí sa pozrieť na obrázok dole. Áno. To je spomínaný morský koník, H. bargibanti pomedzi koralmi.
Malí vo vzraste (dorastajú do veľkosti menej než 2,5cm), no veľkí majstri kamufláže, koníky bargibanti majú viacero blízkych príbuzných a zo všetkých sú najväčší. Podobajú sa im napríklad aj tie druhu H. denise, ktoré ale majú menej výrazné výrastky a aj H. waleananus. Ani jeden z týchto dvoch druhov sa, na rozdiel od H. bargibanti, nevyskytuje v austrálskych vodách. Z týchto malých utajených morských koníkov existujú taktiež krásni H. severnsi, pontohi, satomiae a colemani.Trošku vzdialenejší príbuzný, no člen rovnakej čeľade Syngnathidae, pritom jediný druh rodu Phycodurus je Phycodurus eques. V preklade z angličtiny ho môžeme nazvať „listovým morským drakom ,“ a tento „morský drak“ sa dokáže skryť medzi riasami s najväčšou jednoduchosťou. Nie sú to bohvieakí krásavci, trčia z nich výrastky pripomínajúce listy rias a sú enormne štíhli, čo im pomáha pri plachtení pomedzi riasami. So svojimi príbuznými, ktorých som opisoval pred chvíľou, sa v prírode najskôr nestretnú, nakoľko žijú vo vodách na južnom pobreží Austrálie a v okolí Tasmánie.
Odlišujeme však dva „morské draky.“ Z rodu Phyllopteryx je nám známy taktiež iba jeden druh, a to Phyllopteryx taeniolatus. Z českého názvu môžeme vyvodiť, že sa po slovensky bude nazývať Riasovník roztiahnutý, alebo podobne. Riasovník má lístkových výrastkov menej, ale je dlhší (dosahuje dĺžku až 46cm, pričom „listový morský drak“ asi 35cm).Párenie u morských koníkov je, ako podaktorí môžete vedieť, obrátené hore nohami. Samičky odovzdajú samčekom svoje vajíčka a tí neskôr malé jedince porodia v bolestivých kŕčoch (1). Tak to funguje aj u tých malinkých, ale aj pri väčších Phyllopteryx a Phycodurus. Rozdielom však je, že posledné dva vymenované druhy nedokážu svoj chvost využiť pri uchytení sa na riasach a koraloch a taktiež chvost „listového morského draka“ tesne pred párením zožltne.
Čo sa týka zahrávania sa s pohlaviami, výborne to ide aj sépiám. Ich úžasne komplikovaný nervový systém a chromatofóry (teda pigmentové bunky) im nielenže umožňujú vytvárať pulzujúce sfarbenie na celom ich tele, ktoré má zrejme za úlohu korisť zmiasť, dokáže splýnúť s okolím a taktiež oveľa úžasnejšie veci. Dr. Carin Bondar, ktorá sa zasluhuje o dych berúcu sériu videí o sexuálnom živote zvierat sa v niektorých z nich zmieňuje aj o mimikry.Samčie sépie, ktorým sa ešte nepodarilo narásť do dostatočnej veľkosti cítia konkurenciu u väčších jedincov. Samičky majú rady veľkých chlapcov a tak sa k nim aj tí menší musia akosi dostať, aby zachovali potomstvo. Vďaka ich chromatofórom sú schopní zmeniť sfarbenie a tak vyzerať ako samice . Tým pádom sa k samičkám dokážu dostať bez problémov aj vtedy, keď tam je dominantný samec. Ten si myslí, že má na výber z dvoch slečien. Nuž keď sa samček v „kostýme“ dostane medzi druhého samca a jeho vyvolenú samičku, dominantný samec si ani nevšimne a menší už so samičkou kopuluje.
Aby toho nebolo zase raz málo, samčeky chcú dvoriť a ukázať svoje mužné sfarbenie, nuž nechcú byť odtlačení silnejšou konkurenciou. Vtedy predvedú svoju perfektnú schopnosť v plnom šate: spolovice sa prejavujú ako samec, z druhej polovice zas ako samička.
Sépie majú veľmi blízko k chobotniciam a im dávam korunu v kategórii ultimátny majster podvodov pod vodou. Konkrétne sa budem venovať dvom chobotniciam: princeznej Octopus Cyanea a kráľovnej Thaumoctopus mimicus.
Chobotnica modrá (O. Cyanea) je v skutočnosti prirodzene hnedá a vyznačuje sa extraordinárnou schopnosťou meniť nielen farbu pokožky, ale aj jej štruktúru. Dokáže splynúť s okolím takmer rýchlosťou žmurknutia oka a oklamať svojím výzorom kadejakého okoloidúceho. Pri 7 hodinovom pozorovaní v havajských vodách zmenila vzhľad až tisíckrát! Sú to profesionálni zabijaci. Nemajú problém poradiť si s tuleňmi havajskými a ani so žralokmi, ktoré nedokážu odhadnúť, že tá „skala“, vedľa ktorej preplávali, na nich zaútočí. Chobotnice sú neskutočne múdre stvorenia a ukázalo sa, že dokážu pri svojich stratégiách využiť aj predmety, ako napríklad veľké schránky lastúrnikov.
Síce sú schopnosti Chobotnice modrej dych berúce, T. mimicus ju v maskovaní porazí. Možno ju nazvať Chobotnica maskovaná- je to stvorenie veľkého množstva tvárí. Nakoľko bola objavená len koncom 20. storočia, vedci nedokážu stále presne povedať, na čo všetko sa dokáže „hrať.“ Jasné však je, že je to zatiaľ jediná známa chobotnica, ktorá dokáže napodobniť iné zvieratá, dokonca až 15 rôznych druhov! Čiže nemá problém pripomínať platýsa, čo je ploská ryba. Keď sa od morského dna zdvihne, napne chápadlá a pripomína jedovatého Krídlovca ohnivého. Ak nájde na dne mora dieru, strčí do nej 6 chápadiel a ostatné dve sfarbí tak, aby pripomínali jedovatého morského hada. Porovnajte si chobotnicu s reálnymi zvieratami, ktoré napodobňuje:
Vie napodobniť aj hore spomínané ryby z čeľade Antennariidae. Prezentuje sa aj v iných tvaroch a farbách, ale je ťažké vždy odhadnúť, čo chce pripomínať. Uznajte sami.
Nabudúce sa pozrieme do sveta živočíchov ako sú chrobáky a plazy a zisťíme akým mimikry disponujú!
Prečítajte si môj blog o mimikry u lariev a motýľov.
Ďalšie zdroje:
(1) Čeman, R, "Živý svet- zvieratá" 2001
Zdroje obrázkov:
