O úžasne drsnom kôrovcovi Cymothoa exigua ste si mohli prečítať v mojom blogu o zvieracích jazykoch. Tieto zákerné nekrásavice totižto svojej obeti vysajú krv z jazyka až kým im nevypadne a potom v ústach pretrvávajú a prevezmú pozíciu jazyka. Možno to však nie sú najzákernejšie parazity, aké na svete sú... a možno to nebudú ani tie, ktoré v tomto blogu spomenuté budú. Ale verím, že vám mráz po chrbte prebehne. Aspoň trošilinku.
Preskočíme staré známe parazity akými sú napríklad vši a blchy, síce, keď už sme pri skákaní, blchy sú riadni kaskadéri. Pri skoku dokážu zdolať dĺžku svojho tela 220krát a výšku 150krát. My by sme v takom prípade vedeli preskočiť dve veľké pyramídy v Gíze! Čiže nech už sú nenávidené tak, ako sú, zbožňujme ich, lebo sú to artisti v pravom slova zmysle a čo sa týka celkového prežitia sú teda fakt úspešné.Evolúcia zariadila ploskavcom Leucochloridium paradoxum neskutočne zaujímavý kolobeh života, ktorý nám môže naháňať strach. Počas svojho evolučného vývinu sa dostali k tomu, že ich vtáky požierajú, v žalúdku sa im rozmnožia, vajíčka sú vylúčené a potom vtáčí trus s vajíčkami zožerú slimáky... a to je ich osudová hostina. Ploskavce im začnú v tele rásť a to najmä v dlhých tykadlách, ktoré sú zakončené očami. Keď ploskavce v tykadlách dospejú, zmocnia sa slimáka úplne- aj jeho „mozgu“. Parazity však chcú mať potomkov a tak slimákovi rozkážu: vylez tak vysoko, ako len vieš a nech ťa nekryje nijaký porast. Tak slimák putuje nahor, tam, kde ho vtáky ľahko uvidia. Tykadlá naplnené hypnotizujúcimi ploskavcami sa im javia ako fajné larvy, na ktorých si radi zgustnú a tak slimáka napadnú, tykadlá rozďobú, ploskavce zožerú a tie sa im v tele rozmnožia. Vajíčka tak putujú s trusom cez kloaku von, ďalšie slimáky sa napapajú a kolobeh je naplnený. Sounds good?Toto však nie je jediný parazit, ktorý robí z iných tvorov „zombie“. Hmyz, no aj pavúkovce majú svoj postrach tiež, ale tentoraz sa nejedná o živočícha, ale rod húb Cordyceps . Ophiocordyceps unilateralis, napáda mravce. Dokáže vyhubiť celé kolónie, ale mravce si vybudovali obranný mechanizmus, vďaka ktorému rozpoznajú napadnutého jedinca a odvlečú ho ďaleko od zdravej kolónie. Napadnutý mravec však prejde peklom... skutočným, nie takým, o akom viete od uja z kostola. Rovnako ako L. paradoxum, zmocní sa O. unilateralis mravcovej „mysle“ a keď nadíde čas, mravec znehybnie a huba mu vyklíči z tela. Môže rásť niekoľko týždňov a keď dorastie, nebezpečné výtrusy zaplavia okolie, čím ohrozujú ďalšie mravce. Poznáme tisíce druhov vraždiacich húb rodu Cordyceps, ale každý jeden druh napáda zvlášť len jeden druh hmyzu, ale za obeť im padnú napríklad aj pavúky. Milé hubky Cordyceps však majú medzi sebou aj liečivý druh Cordyceps sinensis , ktorý sa využíva na liečbu dýchacích ochorení, srdcovo cievnych ochorení, atď. Všetci máme predsa v rodine aj toho dobrého chlapa... ehm.Hmyz je však napríklad v Amerike ohrozovaný taktiež muchami rodu Apocephalus. Apocephalus borealis napáda včely, kladie im vajíčka do zadočku a tie sa potom úplne pomätú. Tento druh však ohrozuje rovnako čmeliaky a osy. Napadnuté jedince javia zvláštne známky správania, sú dezorientované a nakoniec, pravdaže, umrú, po čom v nich vyrastajúce larvy sa cez krk vyhryzú von. Môže v nich rásť dokonca aj 13 lariev. Aby nebolo tých parazitov ešte viac, včely a aj muchy v sebe môžu taktiež niesť parazita s názvom Nosema ceranae, ktorý spôsobuje deformáciu krídiel. Takže ak uzrite jedince včiel, ktoré opúšťajú v noci úľ a krátko potom padajú mŕtve k zemi (a ste v USA, kde je parazit rozšírený), očakávajte, že z nich vylezú larvičky.Koncom minulého storočia bolo v USA a v Kanade nahlásených veľa zvláštnych pozorovaných žabách. Mali končatiny navyše. Je to výsledkom prítomnosti parazitov, taktiež ploskavcov Ribeiroia ondatrae. Títo zákerní a nevítaní obyvatelia iných organizmov začínajú v slimákoch: tam rastú. Slimáky vykastrujú, aby sa nestarali o vytváranie vajíčok a hľadanie partnera, zrejme aby sa im dostalo dosť živín na to, aby narástli. Mladé ploskavce sa dajú na útek, opustia telo slimákov a hľadajú stavovce- najčastejšie ryby a žubrienky. Ak napadnú žubrienky, vryjú sa im do jamky pod začínajúcim výrastkom končatiny. Pri raste je dôležitý vitamín A (alebo teda kyselina retinová). U ploskavcov sa nachádza zvýšené množstvo tejto kyseliny predtým, ako sa do jamky zaryjú. Keď sa zaryjú, množstvo kyseliny v ich tele klesne, ale u žaby stúpne o 70% . Tým pádom môže žabe narásť dvoj- či trojnásobný počet končatín. Tu ich cesta však ešte nekončí. Rozmnožovať sa môžu totižto iba vo vtákoch, ktoré musia žaby zjesť. Tento parazit však môže aj zastaviť rast končatín a niektorým žabám sa, práve naopak, nevyvinú končatiny tak, ako by sa normálne mali. Tým pádom majú menšiu kondíciu, nevedia skákať do takej výšky a ani lov hmyzu nie je tak úspešný ako u zdravej žaby. No ak žabu vták nezožerie, ploskavec sa nerozmnoží, vták jeho vajíčka nevylúči, nedostanú sa do slimáka a ani do novej žaby.
Buďme radi, že títo zákeráci sa nevyvinuli tak, aby sa im páčili aj naše telá. Veď v nás môže tých červov byť tak či tak veľa.
Zdroje obrázkov:
