Najväčší vyznávači magických rastlín medzi zvieratami sú zrejme mačky. Asi 80% mačiek si dokáže užiť účinky Kocúrnika obyčajného ( Nepeta cataria). Jedná sa o liečivú bylinu príbuznú mäte. Ľudia si z nej robia čaj, keď ich trápi nevoľnosť, kŕče, hnačka, keď ich trápia problémy s dýchacími cestami a tráviacim traktom a taktiež kocúrnikový čaj pijú pri bronchitíde alebo teda zápale priedušiek.
Ale ľudia si asi neužijú také stavy, ako ich mačky, ktoré sa dostanú do kontaktu s touto rastlinou. Kocúrnik im vonia, chutí (a zrejme si ním aj tieto obľúbené zvieratá pomáhajú pri nevoľnosti) a tak sa oň s radosťou obtierajú, oduševnene ho ovoniavajú a jedia, všetko vďaka chemikálii s názvom nepetalaktón. Citlivosť na nepetalaktón je dedičná a prejavuje sa u mačiek zhruba po 6 mesiacoch života. To, čo je nám pri ich kontakte s Kocúrnikom jasné: váľajú sa okolo neho, pradú, naháňajú imaginárne myši , zvláštne sa pohybujú a slintajú... sú mimo. To však zhruba po desiatich minútach prestane, mačky sa preberú a sú akosi imúnne voči účinkom nepetalaktónu. Ale o niekoľko minút neskôr "zábava" pokračuje, kedy sa opäť k rastline vrátia a užívajú si zvláštnych stavov. Mačkám, ktoré na Kocúrniku „fičia“, sa prejavuje aktivita v rôznych častiach mozgu, a to najmä v amygdale, ktorá ovplyvňuje emócie, a v hypotalame, ktorý reguluje nespočetné množstvo funkcií organizmu, a tak má na starosti napríklad kontrolu emócií, hladu a sexuálnej aktivity. Mačky tým pádom reagujú na nepetalaktón ako na akýsi feromón. Privádza ich do extázy! A to nehovorím len o domácich mačkách, aj niektoré väčšie sú fanušíkmi ! Verte či neverte, nie sú známe nijaké negatívne účinky tejto rastliny na mačkách (jedine azda to, že sa môžu správať agresívne).
Na severe to žije červenou a bielou. Soby majú svoje obľúbené jedlo tak výrazné, že ho nájdu aj pod snehom- muchotrávku červenú (Amanita muscaria). Vieme, že pre ľudí dokáže byť nebezpečná, jedná sa o jedovatú, halucinogénnu hubu. Často sa po jej požití soby správajú zvláštne, ťažko koordinujú svoje telo a jednoducho vyzerajú opito. Sibírski ľudia dlhé stáročia spolunažívali so sobmi a tak im ich zvyk jesť červeno-biele huby bol známy, vzali si príklad. Okrem zvracania, nevoľnosti a kŕčov im požívanie húb spôsobovalo halucinácie a zaujímavé tripy. Vymýšľali rôzne spôsoby, ako sa dostať do tohto „nadpozemského“ stavu a vyhnúť sa tej nevoľnosti, ktorá ho sprevádza. Tak sa snažili zjesť čerstvé mäso soba, ktorý muchotrávky jedol (síce pri takejto tepelnej úprave sa nemožno zbaviť všetkých toxínov) a taktiež sa povráva, že šamani pili moč týchto krásnych zvierat, aby pocítili účinky huby. Sibírski šamani sa taktiež tradične obliekali do červeno-bielych odevov a v tejto oblasti boli obydlia stavané tak, že keď dvere blokoval sneh, dalo sa vojsť a vyjsť cez vráta na streche. Hocijak si to vezmeme, celý tento červeno-biely príbeh so sobmi nás privádza k jednému príbehu: o Santa Clausovi. Ten vraj nosí červeno-biely oblek, vchádza do domu cez komín, nesie najčastejšie červeno-bielo zabalené darčeky a tie dáva pod borovicu alebo teda ihličnatý stromček- a pod takými muchotrávky rastú (a ešte pod brezami). Aby toho nebolo dosť, veľakrát sa stretávame s ozdobami v tvare húb, dokonca v tvare húb pečieme aj medovníčky, ktoré sú na Vianoce tiež typické tu a na severe. Rudolf má červený nos a to, prečo Santa so sobmi lieta si snáď nemusíme vysvetľovať, keď už hovoríme o hubách. Existuje teda teória, ktorá tieto tradície spája, a i keď si nemôžeme byť istí, že tam spojitosť naozaj je, náhoda je to vtipná a nápad o to zábavnejší.
Primáty nie sú výnimkou v tripovaní. Napríklad Malpy kapucínske ( Cebus capucinus) zo strednej a Južnej Ameriky a taktiež lemury z Madagaskaru vyhľadávajú článkonožce- mnohonôžky- ktoré v sebe obsahujú isté toxíny. Keď mnohnôžky chytia, zjedia alebo si ich len o seba obtrú, chemikálie z nich slúžia ako repelent proti škodlivému hmyzu . Okrem repelentného účinku majú toxíny aj ten narkotický účinok, čiže opičky zrejme "lietajú nad oblakmi v extáze". Lemury čierne ( Eulemur Macaco) sa živia ovocím, semiačkami a hmyzom. Dokonca žijú s rastlinami Madagaskaru v takej symbióze, že ich opeľujú! Nuž keď toľko lezú po rôznych rastlinách a stretávajú sa s rôznymi zvieratami, môžu ich napadnúť parazity. Liek- mnohonôžky. Mnohonôžky môžu byť nebezpečné aj pre človeka, lebo obsahujú drsné chemikálie, ktoré pri pocite ohrozenia zo seba vylučujú- a to aj kyanid! Takže ich lemury búchajú, jemne pohryzkávajú, aby z nich toxíny dostali von. Potrú si nimi celé telo, ale taktiež chemikálie olizujú, čo spôsobí intoxikáciu. Výsledok: parazity nerobia zle, lemur je celkom mimo a mnohonôžka prežila (síce ju mohol šľak trafiť).
Nevieme povedať, či si takéto stavy zvieratá užívajú tak, ako si ich veľakrát užívajú ľudia, určite ich ale nenúťte požívať nijaké toxické rastliny, či bezstavovce, tekutiny... hocičo nasilu.
Na koniec musím podotknúť, že užívanie drog môže byť nebezpečné, či už sa jedná o mäkké, tvrdé, hocijaké drogy. Tento blog nemá podporovať nikoho k ich užívaniu. Nuž, vaše zdravie je vo vašich rukách, čiže viac vám povedať nemôžem. Enjoy life, don’t destroy it.
Zdroje obrázkov:
