Andrej

Faloš a pozérstvo začmárané za vrelý úsmev.
Taký to bol.

Príšerne hlučný mechanický stroj,
lúka podmínovaná klamstvom,
vopred prehraný boj.

Láskavosť za odmeny, 
intelekt utlmený,
nezvestná pokora,
city odhodené do mora,
nad oblaky siahajúce ego, 
na tričku nápis - VLASTNÍM NEBO.

Život nastavený pre skazu, 
hriechy vytesané do ľadu, 
sny premrznuté do kostí, 
dni horké bez radosti.

Žiaden zotrvačný cieľ,
hra bez jasných pravidiel,
odkopnutý mier, 
nepoužiteľný diel.
Taký to bol. 

Citová apatia, 
nehmotná galaxia, 
polomŕtve znamenia, 
krypta bez poškodenia.

Pokrčené ilúzie v skrini bez fantázie,
truhlica bez pokladu, 
myšlienky bez súladu,
doráňané hodnoty, 
zúfalý strach zo samoty. 
Taký to bol.