Jar

Za úsvitu vykúpem sa v rannej rose,
chcem zmyť z nočnej mory pot,
sekerou ma rozsekala,
na popravu mojej vášne použila drôt.

Behám nahá v tichej kráse,
dážď je poslom čistoty, 
nôtim vôňu jarných kvetov,
srdce smädné plné túžby, 
tajná schránka dobroty.

Zahalím si tvár stuhou dúhy vzdialenej,
odejem si nehu lesov z lístia stromov stvorenej.

Teplý vánok pohladí mi vrásky,
vo vlasoch zbierka motýľov,
bosou nohou dotýkam sa lásky,
som sama sebe Bohyňou.

Som dcérou slnka a dieťa anjelov,
som tulák spiaci v stodole,
som cudzinkou v rodnej zemi
a bosorkou na bôle.

Keď obkľúčim sa temnou nocou,
zver zavíja v rozpakoch, 
avšak nebojím sa, 
luna ratuje ma,
vzlietnem,
spávam v oblakoch.