Osudy ľudí vytlačené na pestrofarebných listoch padajúcich z konárov stromov. Cintorín príbehov obnažený mesačným svitom, spiaci v náruči septembrových večerov.
Posledná rozlúčka s vôňou poľných kvetov a fontána slnečných lúčov miznúca v stáde mračien tuho žmýkajúcich vodopády dažďových kvapiek, v snahe zmytiť smútok z našich opálených tvári.
Jesenný vietor letiac ulicami zmetá pozostatky z letných spomienok na vrakovisko sychrvých dní.
Ríša ľadu trblietajúca sa v každej snehovej vločke, chladné rána vítajúce ďalší líca štípajúci deň sú posolstvom blížiacej sa kúzelnej noci.
Srdce plesajúce v rytme koledy, žiara sviec hladiac mrazivé myšlienky odhalí svedectvo jedinečného momentu, kedy ľudstvo aspoň na okamih spoločne zdieľa rovnaké hodnoty a vyšle do vesmíru štipku nehy.
Sekundový príval energie stane sa liekom pre každú ubolenú dušu, odpustením neprávosti zhodíme z pliec bremeno žiaľu a dotkneme sa lásky.
Vianoce čas zázrakov.
