„Otvorím Vám, dobre?“ povedala som mu vyťahujúc kľúče z kabelky.
„ A to sa môžem s Vami zviesť aj vo výťahu?“ opýtal sa po chvíli.
„Iste“, prekvapila ma jeho otázka, keď som mu dávala prednosť. Nenapadlo ma, ako bude tento pán vo svojich pekne odžitých rokoch pokračovať ďalej.“
„ A čo ak ma budete v tom výťahu obťažovať!?“ opýtal sa ma dívajúc sa na mňa tým detským šibalským pohľadom, ako keby mi dával najavo jeho dôvtip a stále prekypujúci šarm.
„ Ale kdeže by som Vás obťažovala! Len poďte!“ Zasmiala som sa nad jeho vetou. Ja, naivka, domnievala som sa, že starčeka po mojej odpovedi ukľudním, že mu zbytočne nezvýšim krvný tlak. Neviem, či som ho oslnila sebou, či „len“ svojou mladosťou...alebo si chcel hereckým výkonom zo mňa vystreliť a tým si ešte stále niečo dokázať. Možno hneď vycítil môj zmysel pre humor. Každopádne, chcela som byť milá a hlavne som ho nechcela nechať v akýchsi pochybnostiach o dnešnej mladej generácii, ktorá sa k starým ľuďom správa nemorálne. Skutočne som čakala, že tento vyše 70ročný pán bude spokojne vo výťahu dýchať bez toho, aby si čo i len na stotinu sekundy pomyslela, že mu mladá dáma vo výťahu nejako ublíži. Zľakla som sa, že naňho negatívne vplývam, alebo že mal nejakú nepeknú skúsenosť s mladou slečnou, ktorá ho obrala o dôchodok, či nedajbože navrhovala na niečo iné...blééé, radšej som na to nechcela myslieť. To, že sa zo starčeka vykľul pekný lapaj, mi dokázal práve vtedy, keď mal nastúpiť do výťahu.
„ Ak ma nebudete obťažovať, tak potom s Vami nikde nejdem...!“ povedal vážnym tónom a podržal dvere dávajúc mi najavo, že ich nezavrie, kým mu nedám odpoveď, ktorú chce počuť.
Páni, čo všetko mi vtedy prebleslo mysľou...nebolo mi všetko jedno, v hlave sa mi vynárali také slovné spojenia na tohto pána, že som si zrazu ani nevedela vybrať to najvhodnejšie. Nechal ma v neistote ešte pár sekúnd a potom sa na mňa tak milo pozrel a usmial, že som len pokrútila hlavou a zasmiala sa tiež. A smiali sme sa až po siedme poschodie, kde mal vystúpiť. A aj vystúpil, našťastie, pretože som z neho bola taká zmätená, že som sa namiesto desiateho poschodia vyviezla na jedenáste a neuvedomovala som si, že otváram dvere do cudzieho bytu.
„ Čo to má znamenať, slečinka!? Že sa nehanbíte vkrádať sa k starému človeku, ktorý nič nemá....Tá dnešná mladá generácia....!“ Trvalo mi dlho, kým som svojmu susedovi vysvetlila, že to nebolo úmyselné. No, dodnes neviem, či mi uveril, pretože tento pán so mnou do výťahu nikdy nenastúpi a nikdy sa na mňa neusmeje...Tá dnešná staršia generácia...!
