Zobudil sa do tmy...
...a nebola ani noc...
Krása je v oku človeka veľmi bludný pojem,
ak si pod ním predstavuje vždy to isté...
Po malých dávkach začínam vnímať realitu
Kiežby mohli prichádzať ešte pomalšie...
Odráža sa mi môj obraz v kaluži,
cez ktorú si práve prešiel
Bludný kruh ustavičných prehreškov
Nie a nie nájsť cestu von
Len neviem, či mám ešte miesta pre ďalšie...
Vytráca sa naivita z prichádzajúcich dní
Tak neviem, či preto, že už o ňu nestojím,
alebo preto, že som už asi dospela...
Okolo nás sa zakaždým krúti vánok pokušenia
Len ho nezastavíme, keďže je príliš rýchly
Jedine vtedy, ak sa konečne zastavíme na jednom mieste
a natiahneme ruky..
No...ozaj chceme ísť z kola von...?