Vtipu plná nálada ma rýchlo prechádza, keď mám pomôcť a nezavadzať. Stavať na vlastných vedomostiach a proroctvách, tak to by som sa asi ďaleko nedostal. Pokúsim sa aspoň inšpiratívne hanbiť. Opakujte po mne: Veď kto som ja?! Čo som vykonal včera a ako činím dnes?!
Dokážeme tak svetu, že vážnosť tu ešte predsa stále naozaj existuje. Bime sa do pŕs. Doprajeme si tak veľký emočný zážitok na tento deň. Môcť tak ešte dať tomuto „gig-u" solídnu alebo aspoň zaujímavú pojmovo-logickú kostru, tak pôjdem (s)pokojne spať.
Základ je, nemyslieť prakticky a logicky. Čiže neklásť si otázky a nesnažiť sa na ne naozaj odpovedať. Vážne, nepýtajte sa: Čo so svojím životom? Ako odpustiť tým, ktorým som ľahostajný? Čo som to dnes chcel ešte stihnúť? Fakt má zmysel aj v komunálnej politike rozlišovať medzi ľavicou a pravicou? Je emotivizmus neprijateľná metaetická doktrína? Aký má zmysel oslovovať Boha?
Najhoršie je ísť spať bez pointy. A akú pointu budem mať ráno, až ma niektorá z potrieb vyženie z postele? Možno precitnem až pri tom veľkom neumeleckom kusu nekonečne hlbokého porcelánu.
Wittgenstein chváli filosofiu, ktorá dáva pokoj. Ten nastane, až sa myslenie preruší. Ťažko ale prestať, keď ako produkt činnosti zostáva podivný nezaguľatený patvar. Ale my si pokoj dožičíme! Guľa je predsudok! Nikto ju nikde nevidel! Guľu si vymysleli tí bohorovní! Tým ale netvrdím, že chcem prach hltať ako najmenší červ.
Dosť na tom. Aj keď nechcem skončiť. Keď sa hudbe nechce skončiť, producent (ak aspoň ten zostal pri rozume) sa chytí čudlíkov na pultíku a spácha takzvaný „fade out". Keby hovorím nahlas, je to ľahké. Začnem hovoriť nezreteľne - bľabotať. Logicky sa to realizuje ťažko, významy sa musia zmysluplne primitizovať. Z myslenia sa stáva nepublikovateľná rozprávka. Konce viet nezauzlím do krásneho klbka, ale aspoň sa budú vlniť ako nohy chobotnice. Ak si chcem zachovať vážnosť a dôstojnosť aj pri zaspávaní, asi sa rozprávka musí stať modlitbou. Tu je na takúto poctivú reč už neskoro a svetácky si vravím: nemusím, nemusím...
Tu (na papieri) si "fade out" vyžaduje zvláštne prostriedky - napríklad začnem zatvárať oči. A nezaberá to lwn načitateľa, ale aj na ahtora. ťažko sa píše po pamäti. Pamäť jw hlúpa. To neznamená, že ja som talentovaná. Tak ss zasoýva ba papieri.. Sllová strácajú zmysely, pochopiteľne, veď sa nevnímame. Potom sa pmmmly zčnúú strscať aj slová samy. Nweskôr aj vesezety a ja by som r sa ríd išieil niekam prejsť. Na kopec. Amsi kde sa dí smelo na dáchnpť a potom bežač.. Tam, kde jejedno kam
